Pre verejnosť
Predstavujeme Vám nový cyklus pod názvom “Nápady na výlet s deťmi”.
Slavošovský tunel
Ak budete mať počas pekných letných dní chuť na výlet na zaujímavé miesto v blízkosti Košíc, určite Vám odporúčame Slavošovský tunel. 
Tunel cez ktorý nikdy neprešiel vlak – „hororová atmosféra“ – tma – vlhko – chlad – nevšedný adrenalínový zážitok SLAVOŠOVSKÝ TUNEL (TUNEL POD HOMÔLKOU)
Slavošovský tunel (1941 – 1944) začali stavať ako odpoveď na odtrhnutie časti Československa počas druhej svetovej vojny. Na tú dobu bola stavba tunela dokonalým nenápadným spojením dvoch častí, keďže gemerské oblasti boli odrezané od okolitého sveta. Pravdou je, že tento tunel nikdy nebol použitý, lebo po vojne sa výrazne zmenila situácia v krajine a už prakticky nebol dôvod na spustenie tejto trate. Má tvar písmena S a jeho dĺžka je 2400 m, výška 6,5 m a šírka 4 m. Prejsť sa dá komplet celý za necelú hodinku. Na konci tunela váš čaká pekná cesta, ktorá vás po necelom kilometri privedie k druhej gemerskej spojke ku Koprášskemu tunelu, ktorý je dlhý 245 m. A aby toho nebolo málo, po dobrodružnom prechode týmito dvomi tunelmi, vás čaká ešte jedno prekvapenie, klenutý Koprášsky (Mníšanský) viadukt. Aj táto stavba patrí do skupiny cenných technických pamiatok, je dlhý 120 m a vysoký 36 m.Ešte spomeniem, že priamo pred vstupom do Slavošovského tunela sa nachádzajú pekné drevené altánky, lavičky, ohnisko a krásny rozprávkový Dobšinského svet nie len pre deti.
DOPRAVA AUTOBUSOM:Košice – Rožňava, Rožňava – obec Slavošovce. Informácie o spojoch na www.cp.skTuristické značky z tejto obce smerom k tunelu by ste hľadali márne, je tam ale krásne podomácky vyrobené značenie, ktoré vás vyvedie z dedinky na lesnú cestu, ktorou sa dostanete priamo k tunelu.
DOPRAVA AUTOM:Z Košíc do Rožňavy, ďalej po ceste č. 526 v smere na Štítnik, pokračujete k obci Ochtiná po ceste č. 3040 a ďalej na Slavošovce a konečná Slavošovský tunel. Autom viete zaparkovať prakticky až pred tunelom….a nezabudnite na teplejšie oblečenie a nejaké to svietidlo (baterka, čelovka).
Výlet odporúča Andrea 
Prajeme Vám krásne prázdniny a veľa letných zážitkov
Ľubovniansky hrad
Dlhých 6 rokov tam boli ukryté poľské korunovačné klenoty (v súčasnosti si môžete prezrieť ich repliky). Bol tam väznený Móric Beňovský (šľachtic, cestovateľa a kráľa Madagaskaru). Hrad patril do systému pohraničných hradov a priamo v podhradí môžete navštíviť skanzen, či vojenský tábor. Ľubovniansky hrad je najnavštevovanejším hradom v Prešovskom kraji (návštevnosť hradu sa približuje k hranici 200 000 ľudí ročne). Každý rok sa tam konajú hradné dni, muzikálové vystúpenia, nočné prehliadky hradu a hradné rozprávky.
Hrad získal ocenenie FÉNIX – KULTÚRNA PAMIATKA za rok 2011 (za Obnovu renesančného paláca) a obdržal CENU ÚNIE MIEST SLOVENSKA 2013 (za sprístupnenie expozície pre nevidiace a nepočujúce osoby).
K hradu sa dostanete autom po ceste E50 a 68 – 1 h 35 min. – (102 km)– (smer Prešov – Lipany – Stará Ľubovňa), po ceste 77 – 2 h – (134 km) – (smer Prešov – Bardejov – Stará Ľubovňa), alebo po ceste E50 – 2 h 1 min. – (150km) – (smer Prešov – Levoča – Kežmarok – Stará Ľubovňa). Následne následne pešo po Zámockej ceste k vstupnej bráne hradu – 10 min. – (650m).
Alebo ak sa rozhodnete ísť autobusom/vlakom z Košíc, vystúpite priamo na autobusovej stanici Stará Ľubovňa. Následne pešo po Továrenskej, Mýtnej a Zámockej ceste k vstupnej bráne hradu – 31 min. – (2,1 km), alebo na vlakovej stanici a následne pešo po Továrenskej, Mýtnej a Zámockej ceste k vstupnej bráne hradu – 34 min. – (2,4 km).
Hájske vodopády a socha anjela
A je tu víkend. Výletujeme 
Vo východnej časti Národného parku Slovenský kras na spodnom konci Hájskej doliny nájdete unikátnu sústavu deviatich vodopádov, ktorých vzhľad sa neustále mení. Hájske vodopády, nazývané aj Vodopády Hlboký potok, sú najkrajšie na jar pri topení snehu a po výdatných dažďoch. Valia sa z travertínových hrádzí z výšky 1 až 7 metrov. V zime kaskády a vodopády zamŕzajú, tvoria nádherné ľadové útvary, cencúle, ľadopády. Do Hája sa najlepšie dostanete autom. Parkuje sa priamo v dedine alebo okolo cesty spájajúcej obce Háj a Hačava. Cestou cez dolinu sú na dvoch miestach smerovky s označením Hájske vodopády, prvá asi po pol hodine chôdze. Vodopády pri druhej zastávke sú však vyššie, impozantnejšie. Ak odtiaľ pôjdete pešo proti prúdu potoka, po niekoľkých sto metroch uvidíte ďalšie pekné vodopády. Oplatí sa zastaviť pri Čertovom moste (aj tu je miesto na parkovanie auta) a úzkou cestičkou zísť pod most hlboko do kaňonu, kde nájdete najvyšší z vodopádov. Nachádzajú sa tu vyhliadky, lavičky, altánky s ohniskom. V lete je tu príjemná klíma, ak sa potrebujete schladiť, Hájske vodopády sú ideálnym miestom. Z Hája do Hačavy priamo cez dolinu prechádza žltá turistická a červená cyklistická značka. Celá tiesňava medzi obcami má dĺžku 4 km, cesta stále mierne stúpa a prekonáva prevýšenie do 300 metrov. Popri nej sú zaujímavé skalné útvary, bralá, skalné ihly. Cestu do Hačavy vybudovali až v roku 1912 talianski vojaci.Zaujímavosťou, ktorú určite neobíďte, je 15 metrov vysoká socha anjela s odlomeným krídlom v dedinke Háj. Nachádza sa v kostolnej záhrade pri cintoríne. Priamo z obce k nej vedú smerové šípky. Socha slúžila ako rekvizita pri natáčaní amerického filmu Za nepriateľskou líniou v roku 2001 s Owenom Wilsonom a Genom Hackmanom v hlavných úlohách. Po skončení natáčania bola darovaná obci. Pohodový výlet Vám praje Helka 
Náučný chodník Zádielska tiesňava
Náučný chodník sa nachádza vo východnej časti Slovenského krasu za obcou Zádiel. Pred vstupom do Zádielskej tiesňavy je platené parkovisko. Za celodenné parkovné zaplatíte 2 eurá. Tu vás už privíta informačná tabuľa s popisom trasy. Náučný chodník tvorí uzavretý okruh počas ktorého vás bude sprevádzať 7 informačných tabúľ o geomorfológii, miestnej faune a flóre, krasových javoch či histórii osídľovania tohto územia. Prevedie vás Zádielskou tiesňavou, ktorou preteká Blatnický potok, striedavo na pravej a ľavej strane. Práve tento potok vytvoril samotnú tiesňavu a vďaka nemu v nej nájdete viaceré malé vodopády. Zádielska Tiesňava je pomerne úzka a v najužšom bode, ktorý sa volá Zádielska brána, dosahuje šírku len 10 metrov. Naopak, vápencové steny v tiesňave dosahujú miestami výšku nad 300 metrov. Unikátom Zádielskej tiesňavy je Cukrová homoľa, ktorá so svojou výškou 105 metrov predstavuje najvyšší vežovitý skalný útvar na Slovensku. Prechádzka Zádielskou tiesňavou je veľmi príjemná aj pre malé deti. Na jej konci nájdete Zádielsku chatu, kde sa môžete občerstviť. Tu však náučný chodník ešte nekončí. Tesne pred chatou, pri štvrtej informačnej tabuli treba odbočiť doprava a stúpaním pokračovať náučným chodníkom na planinový kras. Práve odtiaľ si užijete tie najkrajšie výhľady na okolitú prírodnú scenériu. Pri križovatke horských ciest, na skale vás čaká nádherný výhľad na celú tiesňavu. Ďalej pokračujete planinou až na vyhliadku na Krkavčích skalách a odtiaľ budete schádzať späť do Zádielu na parkovisko. Za bežných okolností by ste celý okruh náučného chodníka, ktorý má dĺžku 7,5 km mohli zvládnuť za 4 hodiny, prirodzene, je to individuálne. Spoznávanie našej krásnej prírody s nádhernými výhľadmi sa môže začať! Krásny slnečný víkend 
a ešte krajší výlet Vám praje Aďka z CVČ 
Rozprávkový chodník škriatka Mikluša
A sme tu s novým nápadom na výlet, víkend je za rohom 
Tento rozprávkový chodník nájdete v dedinke Miklušovce približne 40 km od Košíc. Jeho začiatok sa nachádza na hornom konci obce, hneď vedľa autobusovej zastávky, kde je niekoľko parkovacích miest. Tam vás už privíta prvá informačná tabuľa s popisom trasy.Za obcou sa chodník vnára do lesa, kde pokračuje stúpaním. Prevedie vás cez lúku i hrebeň skál. Jeho súčasťou sú viaceré interaktívne zastávky, v rámci ktorých si môžu malí aj veľkí precvičiť rôzne zmysly a zabaviť sa. Celá trasa je mierne náročná, má približne 4,6 km, trvá asi 1 hod. 20 min., no vďaka rozprávkovému príbehu a zaujímavostiam ju zvládnu aj malé deti. Počas putovania vás bude sprevádzať príbeh škriatka Mikluša, ktorý žije v tamojšom lese. Ak budete mať trochu šťastia, možno ho aj uvidíte. Spoznávanie krásnej prírody, rozprávková atmosféra, množstvo zábavy nielen pre deti, ale aj dospelých sa môže začať.
Pekný výlet Vám praje Aďka 
Hrad Sokoľ
Cieľ nášho výletu: zaniknutý hrad Sokoľ (podlhovastý zalesnený výbežok východne od Vysokého vrchu, 630 m n. m.)Ako sa tam dostanete? Z konečnej zastávky autobusu v obci Sokoľ (bod A) po asfaltke smerom do osady Uhrinč. Popri starej horárni na konci Sokoľa vľavo po stúpajúcej asfaltovej ceste zatáčajúcej okolo chát a údolia (nie do Uhrinča vpravo dole). Cesta ide popri malom kameňolome a ďalej lesom ponad „chatu veteriny“ údolím potoka Uhrinče. Do bodu B (závora) sa je možné dostať autom a skrátiť si cestu o 2,5 km (asi 40 min.). Potom po asfaltke 2 km (asi 30 min.) k druhej horárni pri prameni (bod C). Odtiaľ po strmej lesnej ceste hore ku krmelcu s druhým prameňom (bod D), nachádzajúcim sa na úpätí hradného kopca. Hlavná cesta pomaly stúpa okolo hradného kopca do sedla za ním (bod E). Skratka do sedla, vyznačená červenými bodmi, je strmá, neupravená a často prehradená vývratmi. Zo sedla ďalej na východ prístupovým chodníkom 5 až 10 minút k hradnej informačnej tabuli nad veľkou hradnou priekopou vysekanou do skaly. Za priekopou sú na podlhovastom vŕšku medzi stromami viditeľné stopy po múroch. Pri severnej časti priekopy je ohnisko a od neho po severnej strane kopca vedie chodníček k nedokončenej štôlni – pravdepodobne tajnej chodbe. Jej ústie je na severovýchodnej strane kopca pod vrcholom. Miernejšia (oranžová) cesta z bodu C na hrad má dĺžku 1,5 km – z dôvodu veľkého prevýšenia to trvá minimálne polhodinu. Naspäť odporúčame ísť rovnako. Cesta z bodu A na hrad a späť má dĺžku 12 km a prevýšenie 350 m a cesta z bodu B a späť 7 km a prevýšenie 275 m.Pekný výlet Vám praje Janko! 
Zlá diera
www.zladiera.sk
Krásna príroda, nenáročná turistická prechádzka, skvelý sprievodcovský tím = nový zážitok
Jedinou známou a od roku 1999 sprístupnenou jaskyňou na území Prešovského okresu je Jaskyňa Zlá diera pri obci Lipovce (v miestnom dialekte nazývaná aj jaskyňa „ZLA DŽURA“). Zlá diera je výnimočná práve nenáročným spôsobom sprístupnenia. Návštevník s prilbou na hlave so sprievodcom prechádza tajuplné podzemie. Jaskyňa nie je elektricky osvetlená, preto si návštevníci svietia tradičnými jaskyniarskymi karbidkami, prípadne môžu použiť vlastné svetlo. Základná trasa trvá približne 40 minút. Je fyzicky nenáročná, vhodná aj pre malé deti (najmladší účastník mal 6 týždňov, najstarší 84 rokov). Nutná je pevná obuv a teplejší odev (v jaskyni je 7 stupňov). Jaskyňa je otvorená od 1. 4. do 30. 11.
DOPRAVA AUTOBUSOM
Informácie o spojoch na www.cp.sk.
DOPRAVA AUTOM
Z Košíc do Prešova a ďalej v smere z Prešova do Popradu (cesta č.18, E50). Pred obcou Fričovce je odbočka vpravo do obcí Šindliar a Lipovce. Za Lipovcami pokračujte smerom do Lačnova. Po 2 km vás pri ceste čaká parkovisko. Ďalej 17 minút pešo, chvíľu po lúke, neskôr po lesnom chodníčku. Trasa je označená, sú na nej odpočívadlá a krásne vyhliadky.
Fotky sú z prímestského letného tábora „Túlavé topánky“. Ak sa nedostanete na výlet ako rodina, nevadí, je tu možnosť prihlásiť vaše dieťa do detského letného tábora, ponuka bude zverejnená po veľkonočných prázdninách tu:
https://www.cvckosice.sk/pre-skoly-a…/prazdninova-cinnost/
A prečo názov Zlá diera? Ja odpoveď viem a vy by ste sa mali ísť pozrieť a opýtať. Tento zážitok rozhodne stojí za to! A nezabudnite si pribaliť rukavice, naozaj ich oceníte 😊.
Výlet odporúča naša kolegyňa Andrea 😊.
Obišovský hrad
V seriáli o zaniknutých, málo známych hradoch v blízkosti Košíc, pokračujeme Obišovským hrádkom ( nazývaným tiež „Zámčisko“). Nachádza sa na polceste medzi Košicami a Prešovom – na vrchu nad obcou Obišovce. Najstaršie osídlenie hradného vrchu spadá už do doby bronzovej….
V 13. storočí, po tatárskom vpáde, tam vyrástol opevnený hrádok, ktorý dali postaviť páni z drienovskej vetvy magnátskeho rodu Abovcov. Prvá písomná zmienka o hrádku pochádza z roku 1289. V 15. hrádok stratil svoj pôvodný význam a pomaly sa začal meniť v ruiny.
Ešte pred pár rokmi boli jeho zvyšky hrádku ledva badateľné – v roku 2013 sa však začali rekonštrukčné a konzervačné práce, ktoré tomuto objektu, aspoň sčasti, pomaly prinavracajú podobu, umožňujúcu nám predstaviť si, ako asi vyzeral….
Prajem Vám pekný výlet, Paľo z CVČ 😊
Hrad Kysak
Nad obcou rovnakého mena, v bezprostrednej blízkosti Košíc, sa nachádzajú dnes už len nepatrné rozvaliny kedysi mocného hradu. Postavený bol na sklonku 13.storočia a patril (ešte ako hrad “Drienov”) abovskej vetve magnátského rodu Abovcov, Jeho poslaním bolo strážiť prechod úzkym údolím Hornádu. Koncom 15.storočia – po vymretí rodu jeho vlastníkov, sa stal kráľovským majetkom.
Na hrade viackrát pobýval uhorský kráľ Matej Korvín, ktorý tu často poľoval. Od 16 storočia sa postupne menil v ruiny.
Prechádzka na hrad Kysak je nenáročná a v tento už skoro jarný čas si ju môže užiť každý člen rodiny.
Prajem Vám pekný výlet, Paľo z CVČ 😊
