Planetárium
Časť 53. Večerné planéty s Mesiacom a aktívne Slnko.
Kvadrantídam sa v Košiciach čo sa týka počasia celkom darilo. Síce som sa ku kuchynskému oknu v byte posadil až pred 23.hodinou počas maximovej noci 3.1.2022. Výhľad som mal na severovýchodný obzor, tvorený lesom. Radiant meteorického roja som mal v zornom poli, takže asi 15 meteorov na presvetlenej košickej oblohe som mohol identifikovať spoľahlivo. Meteory boli žltobiele až zelené, pomalé a pekné. V čase 0:15 h. (SEČ) mi preletel zorným poľom rýchly bolid (asi -3 mag.) vo výške Polárky. Dráha bola rovnobežná s obzorom, smerovala od juhovýchodu na severozápad. Tento sporadický meteor za sebou zanechal stopu trvajúcu asi 5 sekúnd. Najkrajší meteor, ktorý som videl o 1:22 h., bol rojový, letel šikmo k obzoru pod uhlom asi 40 stupňov a skončil nízko nad východoseverovýchodom. Jasnosť som odhadol na -6 mag. Videl som ho za jemnou oblačnosťou a čiastočne zahmleným obzorom. Dĺžka bolidu bola asi 7 stupňov, rýchlosť malá, farba sa mi spočiatku zdala žltočervená, neskôr akoby sfarbený do výraznej zelenej. Proste nádhera.
Po tomto meteorárskom zážitku sa v tomto diele chcem venovať večerným planétam. Večernica sa nám vytratila z oblohy, mnohým fotografom sa ju podarilo odfotiť v podobe veľkého tenkého kosáčika aj vďaka tomu, že počas konjunkcie prechádza severne nad slnečným diskom. Už sa na Venušu teším od polovice januára v úlohe Zorničky.
Na lov planét a Mesiaca som sa vybral v piatok 7.8. počas jasného a chladného večera k mostu nad cintorínom v Ťahanovciach. Spočiatku bolo vidieť len pekný kosák Mesiaca (1.obrázok), neskôr sa k nemu pridal Jupiter, potom aj Saturn a Merkúr (2.obrázok). Zväčšený záber (3obrázok) ukazuje Saturn a Merkúr nad baňou Bankov. Táto dvojica sa čoskoro z večernej oblohy vytratí. Jupiter zostane ešte nejaký čas na večernej oblohe spolu s Neptúnom a Uránom.
Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
PS: Pekné škvrny sú na Slnku. Na 4.obrázku je kompozícia záberov Slnka. Hore sú zábery fotosféry, dolu magnetogram, a dvojica záberov, na ktorých vidíme, ako sa aktívne oblasti prejavujú v slnečnej chromosfére a koróne. Obrázky sú zo stránky usilovnej družice SDO z dňa 8.1.2022:
https://sdo.gsfc.nasa.gov/data/
Časť 51. Rojenie Geminíd a kométa Leonard.
Maximum najznámejšieho zimného meteorického roja nastalo v noci z 13. na 14. decembra. V Košiciach sa počasie v túto noc vydarilo. Noc bola skoro úplne jasná, ráno sa objavila nesúvislá oblačnosť. Ako píšu aj iní, meteorov bolo vidieť neúrekom, aj keď od večera skoro do pol tretej ráno presvetľoval oblohu Mesiac (platí pre Košice). Mnoho meteorov som videl a skúšal som nejaký odfotografovať svojím, kompaktom. Dosť neúspešne. Len na jednom zábere zhodou okolnosti hneď prvom vidieť meteor vpravo pri meči Orióna, ako si môžete všimnúť na 1.obrázku. Ale z balkónu napriek ohraničenému zornému poľu som ich videl veľa od polnoci do 4.hodiny, keď som sa pozeral na oblohu. Predstavu, ako to „lietalo“ si môžete urobiť z krásneho videa z Nórska na odkaze:
O kométe roka Leonard (C/2021 A1) som písal v predošlej 50.časti Balkónovej astronómie. Rád by som doplnil ďalšie informácie, keďže bolo u nej pozorované zjasnenie až na 2,5 magnitútu. To prinieslo nádej vidieť ju ešte aj z Košíc a to dokonca v podvečerných hodinách 17. až 18.12. Počasie však bolo proti. Tak aspoň na ilustráciu je tu situácia z piatku 17.12. o 16:45 SEČ na 2. A 3.obrázku z počítačového „planetária“. Kométa znázornená s veľmi prehnane dlhým chvostom je vpravo dolu pod Venušou. Okrem Venuše jej spoločnosť robí pozdĺž ekliptiky postupne ďalej Saturn, Jupiter, Neptún a Urán. Ďalej na východ „mimo záberu“ je aj Mesiac krátko pred splnom. Škoda, že bolo zamračené, lebo som bol v tom čase u nás v CVČ a mal som prístup k nášmu hlavnému ďalekohľadu (coude refraktor 150/2250). Na kométu majú lepší výhľad pozorovatelia z nižších zemepisných šírok. Mnohým sa ich podarilo pekne odfotografovať:
Kométa sa nachádza aj priestorovo blízko Venuše (byť tak teraz Venušanom…). K nám k Zemi bola najbližšie 12.12. vo vzdialenosti asi 0,233 AU, čo je približne 35 miliónov kilometrov. Perihéliom, najbližším bodom svojej dráhy prejde 3.januára 2022 vo vzdialenosti od Slnka 0,615 AU. Nie je vylúčené, že jej aktivita ešte porastie. Prechod perihéliom zmení jej dráhu z parabolickej na hyperbolickú, čo spôsobí, že bude vymrštená von zo Slnečnej sústavy. Peknú prednášku Miroslava Znášika zo žilinskej hvezdárne o kométe Leonard ale aj o iných vlasaticiach si môžete pozrieť na odkaze:
Na 3.januára večer o 22.hodine je predpovedané maximum meteorického roja Kvadrantidy, ale o tých až nabudúce. Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
Časť 50. Kométa roka a úplné zatmenie Slnka.
V Košiciach nastala veľmi pekná jasná noc z 3. na 4. 12. Večer sa nad juhozápadným obzorom vynímala trojica Venuša, Saturn a Jupiter, ako to vidieť na prvom obrázku. Na druhom je odfotografovaná časť dráhy vesmírnej stanice ISS. Fotografovať som sa vybral k vodojemu pri Čínskej ulici v Košiciach v rámci večernej zdravotnej prechádzky. Ráno som sa tešil na pohľad z okna detskej izby môjho bytu. Kométa roka Leonard (C/2021 A1) síce voľným okom nebola viditeľná, ale v triédri 12×50 ju nebol problém nájsť. Vzhľad aj jasnosť v tomto ďalekohľade mala takmer rovnaký ako guľová hviezdokopa M3 z Poľovných psov, ktorú minula v tesnej blízkosti počas minulej noci. Škoda, že vtedy počasie nevyšlo.
Neskôr som komunikoval s Róbertom Barsom, ktorý v to isté ráno, tak isto z detskej izby o pár ulíc ďalej na rovnakom sídlisku (Ťahanovce) kométu nielen videl, ale aj fotografoval. S jeho súhlasom zverejňujem dvojicu obrázkov. Na jednom z nich je pohľad na jeho „domáce observatórium“ (obrázok č.3), na ďalšom kométa s „guľovkou“ M3 (obrázok č.4).
O kométe Leonard je známe, že bola prvou objavenou kométou v roku 2021 a údajne pri Slnku už raz bola. Ale už sa k nemu viac nevráti, lebo pri terajšom prelete bude katapultovaná zo Slnečnej sústavy. Počas ranných hodín víkendu 10.-12.12. je posledná šanca ju od nás pozorovať. Neskôr si ju už budú užívať pozorovatelia z južnej pologule. Pekné zábery vlasatice si môžete pozrieť na internete, napríklad vo fotogalérii stránky Českej astronomickej spoločnosti:
https://www.astro.cz/fotogalerie/ctenarske-fotogalerie/nejnovejsi-fotografie-ctenaru.html
Na južnej pologuli našej planéty nastalo ráno 4.12. úplné zatmenie Slnka. Nebolo za ním jednoduché vycestovať a vidieť ho, lebo pás totality prechádzal územím Antarktídy. Napriek tomu šťastlivcom sa ho podarilo pozorovať. Niektorým z Antarktídy, iným z lietadlá. Pozrite si krásne zábery zverejnené v prestížnej astrofotografickej rubrike Astronomická snímka dňa (APOD). Nasledujúci odkaz vás privedie ku krásnemu záberu Petra Horálka:
https://www.astro.cz/apod/ap211205.html
Zábery zatmenia sú aj na APOD z 9. a 10.12.2021. Vidieť, že „Mikulášske“ zatmenie sa vydarilo čo sa týka počasia a máme možnosť vidieť z neho úžasné zábery. Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
Časť 49. Tri jasné večerné planéty a Mesiac.
Od posledne zverejneného dielu balkónovej astronómie uplynul už takmer polrok. Opäť tu máme lockdown. Aj keď jasných večerov nie je tak veľa, nemalo by nám v prípade vyjasnenia nič brániť, aby sme sa počas večernej zdravotnej prechádzky pozreli na trojicu jasných planét. Alebo sa na túto ich peknú show pozrieť z balkónu. To ale len v tom prípade, keď máme dobrý výhľad nad juhozápadným obzorom. Vďaka skoršiemu súmraku počas týchto dní tak môžeme urobiť medzi 16. až 18.hodinou.
Na priloženom obrázku je v jeho hornej časti zoskupenie „jasnej trojky“ zobrazené pomocou programu Stellarium z 8.11. (vľavo) a 7.12. (vpravo). Väčšiu časť obrázku zaberá záber z kupolu hvezdárne CVČ na Popradskej 86 v Košiciach, urobený 8.11. o 18.53 h. Vpravo nad svetoznámym Luníkom IX je Venuša a kosáčik Mesiaca, vľavo nad Luníkom VIII vyššie sú Saturn a Jupiter.
Podobná situácia sa zopakuje aj počas „mikulášskeho“ týždňa. Už 6.12. v podvečer máme šancu planéty s Mesiacom vidieť súčasne. Mesiac bude nižšie a napravo od Venuše. Okolo 17.h. v Košiciach už zapadne. V ďalších dňoch si jeho kosáčik vychutnáme 7.12. vľavo pod Venušou, 8.12. pod Saturnom a 9.12. pod Jupiterom. „Bonusom“ nášho pozorovania pri astronomickej vychádzke alebo z balkónu môžu byť prelety Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS. Časy preletov nad konkrétnym pozorovacím miestom môžete nájsť na známej stránke uvedenej v závere článku. Nad naším územím budú viditeľné večerné prelety do 10.12. Na ukážku vyberám mikulášsky 6.12. medzi 16.27 až 16.34 h. nám ISS preletí takmer po celej oblohe. Pri ďalšom prelete po hodine a pol bude viditeľný „nižší“ prelet, ktorý „zhasne“ medzi planétami Saturn a Jupiter.
Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
PS: O dianí na ISS sa môžete viac zaujímavého dozvedieť v novej časti seriálu Vesmírne výzvy na:
K preletom ISS nad vašimi hlavami sa dostanete cez https://heavens-above.com/ .
Časť 48. „Ešte vyššie, mami, vyššie!“ alebo návrat k júnovému zatmeniu Slnka.
Na internete sa objavilo obrovské množstvo pekných záberov zo zatmenia Slnka, na ktoré sme v našich končinách čakali viac ako šesť rokov. Ak chcel našinec počas tých šiestich rokov naživo Slnko zakryté Mesiacom vidieť, musel cestovať. Na nešťastie na Slnku neboli 10.júna žiadne výrazné škvrny a mnohí sa možno aj preto snažili zachytiť nejaký zvláštny objekt pred neúplným kotúčom. Niektorým preletelo lietadlo, iným vták, niektorým mrak. Iní zručnejší, ktorí vedeli ako na to, zaznamenali prelet ISS.
Pekný záber sa podaril malej nádejnej astronómke, členke astronomického krúžku v CVČ na Popradskej 86 v Košiciach. Záber sa podarilo urobiť z projekčnej plochy coude refraktora 150mm/2250mm, ktorým sa slnečná fotosféra v CVČ pozoruje pravidelne a neprerušene už takmer 30 rokov. Na obrázku je hneď dvojica vtákov možno matka s mláďaťom, ktorá svojho potomka učí krúživým letom využívať vzdušné prúdy na získanie väčšej výšky. Na slnečný disk sa vtáky dostávali opakovane a tak sa v správnej chvíli podarilo stlačiť spúšť mobilu, zachytiť dvojicu a získať tento pekný záber. Možno, že vtáčie mláďa si túto „aktivitu“ užívalo a švitorilo rodičovi: „Ešte vyššie, mami, vyššie!“ A možno to bolo inak.
Každopádne mladej fotografke k vydarenému záberu gratulujeme. Zverejňujem ho s jej láskavým súhlasom a tak isto so súhlasom jej mamky, s ktorou sa prišli do hvezdárne na zatmenie pozrieť.
Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
Časť 47. Letný slnovrat.
Letný slnovrat v tomto roku nastal v pondelok 21.6. ráno. Začiatok astronomického leta priniesol týždeň horúčav. A v mojom prípade to bol aj zvláštny pracovný týždeň, v ktorom som urobil aj niekoľko „astronomických“ záberov.
Od pondelku sa pedagógovia košického CVČ (ku ktorým patrím aj ja) vybrali na Ružín do hotela Lesanka. Tam sme absolvovali dvojdňové aktualizačné vzdelávanie. Súčasťou bol aj oddych a vodácke aktivity, ktorým som sa iba prizeral. Popritom som všeličo fotografoval a okrem iného zachytil aj dorastajúci Mesiac na sklonku dlhokánskeho slnovratového dňa. Je na prvom obrázku.
Že prebieha obdobie viditeľnosti nočných svietiacich oblakov (NLC) som sa mal možnosť presvedčiť na Jána v štvrtok 24.6. krátko po tretej hodine ráno. Nad východom až severovýchodom som zbadal svoje prvé tohtoročné NLC. Bolo by hriechom ich neodfotiť z kuchynského okna. Sú na druhom obrázku.
V tento deň sa vydali na cestu skoro všetci pracovníci nášho CVČ. Vycestovali sme autobusom na koncoročnú výjazdovú poradu, ktorá bola v hoteli Alexandra v Jánskej doline. Je to jedná z najdlhších dolín na severnej strane Nízkych Tatier. Z okna izby, kde som bol ubytovaný s dobrým kolegom Ivanom, som robil nočných záberov, z ktorej som vybral jeden, na ktorom sú hviezdy a planéty ako krátke čiaročky (minútová expozícia). Na ľavej strane nízko na vrcholkami ihličnanov zanechali hrubšie čiaročky Jupiter a Saturn. Pravá strana záberu je intenzívne presvetlené jasným svetlom jahodového svätojánskeho mesiaca v splne. Ten sa pomerne úzkou medzerou medzi svahmi doliny väčšinou skrýval za oblakmi a skrytý za pravým svahom je aj na obrázku číslo tri.
Štvrtý záber ukazuje pekne slnkom osvetlený búrkový mrak, pred ktorým prelieta lastovička. To už bol piatok 25.6. podvečer, keď som bol po krásnom poradovom výlete už doma. V ďalších dieloch sa vrátim k nedávnemu zatmeniu Slnka a svojmu pracovnému výletu na AO Kolonica. Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
Časť 46. diel Nedeľňajšie stretnutie Mesiaca s Marsom 13.6.2021
V nedeľu 13.6.2021 som sa vrátil ku klasike a vychutnával som si pri tichej nočnej hudbe z mobilu (Pink Floyd) večerné stretnutie Marsu a Mesiaca tesne pred ich konjunkciou. Tá nastala až pred polnocou (Mars 1,9° od Mesiaca). Večer pred tým zamračená obloha znemožnila v Košiciach vidieť v spoločnosti ešte tenšieho kosáčika Mesiaca Venušu. Tesná konjunkcia 0,8° sa odohrala 12.6. ráno, keď u nás boli obe telesá pod obzorom, ale aj večerné priblíženie by bolo pekné. Ale čo už ? Počasie si nevyberáme. Ono si vyberá nás.
V nedeľu večer ako vidíme na záberoch počasie vyšlo. Na prvom obrázku vidíme vľavo hore Mesiac, vpravo dolu tesne nad blokom Venušu. Pozornejší možno zbadajú vľavo nižšie od Mesiaca Mars a vpravo dvojicu Castor a Pollux z Blížencov. Výraznejšie je celá situácia badateľná na neskôr urobenom druhom obrázku. Na treťom je už Venuša po západe, ale ostatné spomínané objekty už uvidí každý. Na úplne poslednom obrázku pri väčšom priblížení je Mars ako výrazne červená čiarka a vidieť aj popolavý svit Mesiaca.
Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
Časť 45. Čiastočné zatmenie Slnka 10.6.2021
Aj keď nie z balkóna, ale z rôznych pozorovacích stanovíšť v CVČ Košice na Popradskej 86 si zatmenie Slnka mohla pozrieť okrem krúžkarov a pracovníkov centra aj široká verejnosť. Dokonca prišli aj redaktor a kameraman z telky. Po dohode s CVČ pozvanie prijala jedna trieda žiakov 9.ročníka ZŠ sv. Cyrila a Metoda, Bernolákova 18.Počasie sa vydarilo, niečo sme pofotili, ale hlavne sme si zatmenie viditeľné v Košiciach po šiestich rokoch, užili. Pozorovalo sa hlavným ďalekohľadom v kupole hvezdárne (ďalekohľadom Gugo) – projekčnou metódou, prenosným refraktorom (Dášenka) – pomocou filtra. Ďalej dvojicou telementorov. Jedným v projekcii, druhým priamo pomocou filtra. Využili sa aj zváračské sklíčka a špeciálne okuliare na priame pozorovanie Slnka. Zbierka záberov je od autorov Ivan Čepek, Andrea Tilková, Marek Ješo, Peter Kaňuk a Filip Štempel. Najzvláštnejší špeciálny ďalekohľad Lunt obsluhoval známy košický astrofotograf Róbert Barsa, ktorý s astronómiou a astrofotografiou začínal práve v hvezdárni a planetáriu CVČ. Bol dlhoročným aktívnym členom astronomického krúžku KAPA a Klubu astronómov Pallas. Výsledkom jeho snaženia je video. Pozrite si ho na odkaze: https://www.youtube.com/watch?v=_b4ZTP63cIINostalgický sme si s Robom spomínali na zatmenie 31.5.2003, ktoré sme spolu pozorovali na Kojšovskej holi. Tohtoročné nastalo 18 rokov a 10 dní po ňom, čo je dĺžka periódy saros. Dôležité to slovo v tematike zatmení. Čo sa týka budúcnosti, najbližšie čiastočné zatmenie Slnka z Košíc uvidíme na v októbri 2022. Najbližšie úplne viditeľné z Košíc bude až v roku 2135. Ak však za úplným zatmením vycestujeme do Španielska v lete 2026, alebo do Egypta v lete 2027, môžeme si ho vychutnať a spojiť s letnou dovolenkou a poznávaním exotickej cudziny. Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
Časť 44. Superspln 26.5.2021
Dnes sa budem venovať supermesiacu alebo supersplnu zo dňa 26.mája. Úkaz sme mohli pozorovať vďaka uvoľňovaniu opatrení už na terase Centra voľného času na Popradskej ulici 86. Počasie vyšlo. Okrem večera v uvedený deň počasie umožnilo Košičanom superspln vidieť v ranných hodinách 26. a 27.5.
Zábery 44.dielu BA boli získané účastníkmi večerného pozorovania a zverejňujem ich s láskavým súhlasom autorov.
Prvý obrázok bol získaný mojím klasickým kompaktom značky Lumix. Vidíme na ňom Mesiac vychádzajúci nad pohorím Slanské vrchy. Druhý detailnejší záber urobil zrkadlovkou Nikon Marek Ješo za okulárom ďalekohľadu, ktorým sme úkaz pozorovali. Na treťom zábere získanom Lumixom s dlhšou expozíciou vidíme okrem preexponovaného Mesiaca aj jasnejšie hviezdy vrátane Antara zo Škorpióna a časť preletu ISS. Pre úplnosť je vľavo hore doplnený upravený obraz Mesiaca. Posledný veľmi pekný a vydarený štvrtý záber tak isto doplnený vľavo hore detailom Mesiaca získal Jaroslav Herbert pomocou mobilného telefónu. Vidíme na ňom aj spomínaný refraktor 100mm/1000mm, ktorý familiárne voláme Dášenka.
Pre tých, čo zmeškali aprílový a májový superspln môže byť útechou, že veľký Mesiac v splne uvidíme aj 24.júna. Mesiac bude v perigeu 23.6. o 11. hodine a 58. minúte vo vzdialenosti od Zeme 359 230 km. Spln nastane 24.6. o 20. hodine a 40. minúte. Ak sa pozrieme do kalendára, môžeme júnový spln nazvať svätojánsky. Tak si ho večer vychutnajme možno aj niekde v prírode pri poletovaní lietajúcich živých svetielok.
Už sa všetci tešíme na úkaz roka, čiastočné zatmenie Slnka. Nastane v štvrtok 10.júna. Dúfajme, že počasie bude Košičanom priaznivo naklonené a v čase okolo pravého poludnia si pri pohľade na vysokánsko svietiace Slnko budú ochotne vykrúcať krky. Pri pozorovaní úkazu je potrebné byť opatrný, ako na to upozorňujú astronómovia. Napríklad vo videu:
Za jasného počasia sa niektorými rád uvidím v CVČ na Popradskej 86 pri pozorovaní nielen zatmenia ale aj iných úkazov a objektov. Bližšie informácie na stránke CVČ. Plagát na júnové podujatia je na:
Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
Časť 43. O stretnutiach planét s Mesiacom a zamyslenie nad odpoveďou „42.“
Minulý 42.diel Balkónovej astronómie tak trochu súvisí s dňom s uterákom, ktorý si každoročne niektorí pripomínajú 25.mája. Znalí veci v tento deň nevyjdú z domu bez tejto rekvizity, ktorá je podľa diela „Stopárov sprievodca po Galaxii“ od Douglasa Adamsa životne dôležitá.
Bližšie sa môžete o tom dočítať na wikipedii v dolu uvedenom odkaze.
Taktiež sa tam dozviete o kolosálnom význame záhadného čísla 42, ktoré je odpoveďou na Otázku na Život, Vesmír a vôbec. Problém spočíva v tom, že nepoznáme znenie Otázky. Ak vás problém zaujal, prečítajte si dielo a „nepodliehajte panike“. Veď toto odporučenie ma pred očami aj figurína astronauta Starmana, ktorý v Muskovej Tesle Roadster lieta vesmírom.
Ja si uterák 25.mája vziať určite nezabudnem.
Ale teraz už k dnešnej 43.časti BA. Je o konjunkciách planét s Mesiacom. Prvý zložený obrázok ukazuje pekné ranné zoskupenie Jupiteru a Saturnu s Mesiacom na sklonku noci 3./4.mája. Všetkých troch aktérov vidíme vľavo dolu, hore je Jupiter s Mesiacom a vpravo Mesiac fotografovaný neskôr.
Na druhom obrázku je typický balkónový záber, získaný večer 16.mája. Všimnite si hlavne Blížencov obohatených Mesiacom a Marsom po tesnej od nás nepozorovateľnej konjunkcii. Na treťom obrázku je to isté s označením niektorých objektov.
Zo zloženého obrázku číslo 4 vidíme, že obloha bola dosť zamračená, takže to bol fotografický „lov“ medzi oblakmi. Vľavo hore vidíme nízko nad blokom planétu Merkúr, napravo Mesiac s Marsom. Vľavo dolu upúta stopa vrtuľníka, vpravo nevýrazná stopa vláčika novej várky Starlinkov.
V budúcom týždni sa teším (a určite nielen ja) na Superspln, ktorý nastane 26.mája. Ak bude jasno, uvidíme najväčší Mesiac v roku 2021. Vzhľadom na nie najlepšiu dlhodobú predpoveď počasia je dobre zamerať sa na viac večerov, rán a nocí. Teda nielen na uvedený dátum 26.mája, kedy dokonca nastane od nás neviditeľné zatmenie Mesiaca. Ak sa pôjdete na Mesiac pozrieť 25.mája, nezabudnite zobrať si uterák. Samozrejme, že Mesiac bude veľký aj 27.mája.
Ak bude jasno, s niektorými sa uvidím aj v hvezdárni v CVČ. Plánované pozorovanie pre verejnosť je na pondelok 24.5. a na stredu 26.5. večer. Bližšie informácie na stránke CVČ: www.cvckosice.sk
Zdraví vás hvezdár Peter z planetária. A na záver sľúbené odkazy:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Stop%C3%A1rov_sprievodca_galaxiou
Časť 42. Nebeskí tuláci, pre ktorých neplatí zákaz nočného vychádzania.
Môžeme ich vidieť a usvedčiť len za jasného počasia. A samozrejme, ak vieme ako na to. Planéta pochádza z gréckeho „planétés“, čo znamená pútnik a mohli by sme ho nahradiť aj za tulák. Z dôvodu pohybu (na prvý pohľad túlaniu) planét v súhvezdiach zverokruhu im toto pomenovanie pristane. Päť z zo siedmich tulákov našej slnečnej sústavy (nerátame Zem) môžeme práve teraz počas mája vidieť voľným okom. Na ďalších dvoch (Urán, Neptún) potrebujeme ďalekohľad. Poznáme ich nie len podľa ich túlania, ale aj podľa toho, že na oblohe neblikajú ako hviezdy.
Počas noci z 11./12.5.2021 sa mi podarilo vidieť a odfotografovať voľným okom viditeľnú skupinu planét. Večer počas súmraku nad západným obzorom je Venuša zaznamenaná na prvom obrázku. Na druhom je Merkúr, ktorý zapadal neskôr už pri pomerne dobrej viditeľnosti hviezd. Vidíme ho na druhom obrázku nízko nad obzorom. Vyššie v súhvezdí Blížencov sa vyníma Mars, ktorý zapadal až po polnoci. Zvláštnu retiazkovú svetelnú stopu zanechal letiaci vrtuľník.
Na dvojicu veľkých planét som si musel zapoľovať v ranných hodinách, keď som si počkal aj na dva bonusy. Na treťom obrázku pekne vidíme vpravo dolu Saturn. Bonusom je zachytená stopa „vláčika“ nedávno vypustenej várky družíc Starlink. A nakoniec na poslednom štvrtom obrázku, kde vidieť aj časť svetelnej stopy prelietajúcej orbitálnej stanice ISS, pribudol aj najhmotnejší „tulák“ Jupiter.
Večer aj ráno boli úžasne ozdobené spevom vtákov. Počas tohto koncertu bolo aj príjemne teplo. Oplatilo sa obetovať spánok kvôli peknému pozorovateľskému zážitku.
Dúfajme, že sa čoskoro uvidíme aj v hvezdárni a planetáriu v CVČ. Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
Časť 41. Pozorovanie planéty Merkúr alebo ako som sa zahral na Kopernika
Kto by nepoznal, alebo nepočul o najslávnejšom astronómovi. Slávny poľský astronóm svetoznámy hlavne svojím prevratným heliocentrizmom žil v rokoch 1743 až 1543. Nemohol mať k dispozícii ďalekohľad, lebo ten bol vynájdený neskôr až v roku 1608. Keď som bol prvák na strednej škole, na stretnutí astronomického krúžku som sa o ňom dopočul zaujímavú historku. Spomenul som si na ňu práve teraz, keď sa dá dobre pozorovať Merkúr. Keď Kopernik zomieral a dal povolenie na zverejnenie svojho diela De revolutionibus orbium coelestium, údajne vyslovil ľútosť, že sa mu nikdy nepodarilo vidieť planétu Merkúr. Aj keď sa o to pokúšal. O pravdivosti tejto historky dnes pochybujem a nie som určite sám. Počas predchádzajúceho týždňa som si ako Kopernik z uvedenej historky tak trochu pripadal. „Nevyzbrojil“ som sa ďalekohľadom a iba tak holými očami som sa pokúsil Merkúr nájsť z balkónu nášho bytu a samozrejme ho aj odfotiť svojim kompaktným malým fotoaparátom. Po márnych pokusoch 6. a 8.5. som bol dosť bezradný. Jasné hviezdy zimných súhvezdí okrem Síria, Rigelu a Aldebaranu som spoľahlivo na súmračnej oblohe videl a identifikoval, ale Merkúr nikde. Ako je to možné? Veď je teraz veľmi jasný a určite nad obzorom. Dlhšou expozíciou sa mi ho podarilo zachytiť až tesne pred západom nízko nad strechou bytovky. Uvedomil som si, že dovtedy sa „zašíval“ za malé ale menšie ale husté fliačiky oblačnosti po obidva spomínané večery. V nedeľu 9.5. to bola už iná káva. Bolo jasno. Vzduch priezračný. Z predošlého večera som už vedel, kde planétu hľadať a tak som ju bez problémov našiel a úspešne fotografoval.
Na prvom obrázku vidíme Merkúr ako jasný objekt vpravo dolu tesne nad strechou. Na druhom je v detailný záber jasného Merkúru. Na treťom obrázku sú hviezdy zimných súhvezdí a planéty Merkúr a Mars označené červenou. No a nakoniec na poslednom nie veľmi vydarenom štvrtom obrázku je vidieť nevýraznú šikmú šmuhu prechádzajúcu Blížencami a pokračujúcu doprava hore až za okraj záberu. Nejedná sa o kondenzačnú stopu po lietadle ale o zhluk svetelných stôp vláčiku družíc Starlink, ktoré teraz firma Space X vysiela do vesmíru ako na bežiacom páse. Ak niečo také teraz na oblohe uvidíte, nejedná sa o útok mimozemšťanov.
K historke o Kopernikovi ešte by som rád poznamenal, že Merkúr som videl už veľakrát. Ak máte z domu dobrý výhľad na západ až severozápad, nemali by ste ho prehliadnuť ani vy. Pozor ale, jeho jasnosť bude klesať. Skvelé budú počas nasledujúcich večerov stretnutia nielen Merkúru a Marsu s mladučkým Mesiacom, ale ich vzájomné stretnutie koncom mája. Jasná no nie veľmi dobre viditeľná je Venuša. Nájsť ju po západe Slnka nie je teraz ľahkým orieškom. O to sa chcem pokúsiť nabudúce. V budúcom pokračovaní BA sa budem venovať aj ranému stretnutiu veľkých planét s cúvajúcim Mesiacom, ktoré som videl a fotil 4.mája.
Dúfajme, že sa čoskoro uvidíme aj v hvezdárni a planetáriu v CVČ. Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
PS: Lastovičky už prileteli a pridávam aj dve novinky z kozmonautiky.
1.Centrálny stupeň čínskej rakety Dlhý pochod 5B už spadol do vĺn Indického oceánu:
2.Firma Blue Origin oznámila, že kabína New Shepard naozaj poletí po prvýkrát s ľudskou posádkou na palube. Termín bol stanovený na 31.júla a jednu sedačku je možné kúpiť si v aukcii. Video:
Časť 40. Je tu máj. A kde sú lastovičky?
„Je krásne. Tlak je hore, obloha je ako krištáľ. Stromy krásne kvitnú, vtáci spievajú. Trávniky sú popretkávané púpavami a inými kvetmi. Všade kvety, vône, hlasy mája. Vietor povieva, občas silno zahučí. Potom hneď stíchne, ako by ho niekto okríkol, ako sa opovažuje duť do tej nádhery…“
To bol na úvod májový citát z môjho zápisníka zaznamenaný pred 41 rokmi. Vtedy som mal tesne pred maturitou.
Aj v tomto roku sa máj začal krásnym počasím. Spev vtákov je ako prírodný koncert, stromy a kríky krásne rozkvitnuté. Svedčí o tom aj záber kvitnúceho „lesosadu“ na obrázku 1, ktorý teraz vidím z nášho kuchynského okna. Z druhej strany bytu z balkónu, odkiaľ prevažne prevádzkujem BA, mám výhľad iba na okná nášho bloku v tvare písmená U. V čase leta je tento priestor leteckou zónou skvelých letcov akrobatov. Sú nimi lastovičky. V tomto roku ešte zatiaľ neprileteli, tak je tam trochu smutno. Už netrpezlivo čakám na ich štebot a vývrtky. Jednu z nich sa mi podarilo zachytiť (nie je to jednoduché) v minulom roku. Dúfam, že čoskoro priletia. Keď bude Mesiac v takej fáze, ako na obrázku 2, určite.
Teraz počas noci 3./4.5.2021 a ďalšej máme možnosť cúvajúci Mesiac pozorovať ráno v blízkosti planét Saturn a Jupiter. Ak bude jasno, oplatí sa pozerať, lebo lietajú eta Akvaridy, meteory slávnej kométy 1P/Halley. Jasné večerné súmraky sú v tohtoročnom máji priam predurčené na pozorovanie planéty Merkúr.
Dúfajme, že sa čoskoro uvidíme aj v hvezdárni a v CVČ. Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
Časť 39. Aprílový ružový superspln nad baňou.
Aprílový „ružový“ superspln sa mi v Košiciach podarilo hlavne kvôli počasiu odfotografovať až v stredu 28.4. ráno. Chcel som sa totiž zamerať buď na jeho východ vo večerných hodinách alebo ranný západ počas dvoch nocí spomínaných v minulom 38.pokračovaní BA. Počas záveru tej druhej za krásneho jasného počasia som vyrazil po 5.hodine na vychádzku k vodojemu nad Hanojskou ulicou na sídlisku Ťahanovce. Mesiac zapadal za obzor v časti kopca, kde fungovala v minulosti baňa na ťažbu magnezitu. Pri fotografovaní ma minulo niekoľko psíkov a psičkárov so zvedavými pohľadmi a z krovia sa ozval šuchot. Žeby diviak? Našťastie nič ku mne neprišlo. Z množstva záberov bude možno aj video. V tejto časti na prvom obrázku je supermesiac nad baňou, na druhom je detail z neskoršieho záberu. Použitý bol fotoaparát Lumix Panasonic DMC-TZ10. Oproti mne väčší adrenalín zažil Robo, ktorý fotil niekde z krovia pár asi 15 metrov od príbytkov rómskej osady. Obyvatelia ešte spali. Nebol tak rušený a získal toto pekné video:
Kto bol šoumenom s bicyklom mi Robo nepovedal. Dúfajme, že sa čoskoro uvidíme aj v hvezdárni a v CVČ. Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
PS: Na poli kozmonautiky sa na ISS úspešne vymenili Crew Dragony aj s posádkami. Novým obyvateľom ISS sa stal európsky kozmonaut z Francúzska. Dnes ráno po 5. hodine LSEČ (29.4.) odštartoval základný blok (Dlhý pochod 5B) novej čínskej orbitálnej stanice. ISS môžeme teraz vidieť na oblohe v ranných hodinách. Večerné prelety na našom nebi pribudnú v polovici mája.
V médiách sme sa mali možnosť dozvedieť zaujímavosť, prečo je aprílový mesiac „ružový“. Indiáni ho tak pomenovali podľa ružového sfarbenia v apríli kvitnúcich kvetín floxu šidlolistého (Phlox subulata).
Časť 38. Uvidíme 27.apríla ružový supermesiac?
Stretol som sa s otázkou, ktorá je názvom príspevku tohto dielu BA. Môže mať Mesiac na oblohe ružovú farbu? A môže byť taký veľký a jasný, aby sme ho mohli volať supermesiacom? Môže nastať superspln?
V istých astronomických kruhoch sa uvádza, že keď je Mesiac v splne a zároveň v blízkosti perigea svojej dráhy okolo Zeme, tak sa daná situácia označí ako superspln alebo supermesiac. Dokonca je uvádzaná hranica jeho vzdialenosti. Musí byť menšia ako 360 000 kilometrov (km). V knihe Encyklopédia astronómie je uvedené priemerná vzdialenosť našej prirodzenej družice 384 400 km, minimálna v perigeu 356 400 km, maximálna v apogeu 406 700 km. Presnejšie údaje pre dátum 27.4.2021 som našiel v Astronomickej ročenke 2021. Uvádzajú tam , že Mesiac v tento deň bude v splne ráno o 5.hodine a 33.minúte (05:33 h.) LSEČ. V perigeu v rovnaký deň o 17:24 h. vo vzdialenosti 357 380 km. Pozrel som sa za tieto čísla a pomocou nemenovaného astronomického softwaru som zisťoval hodnoty jeho skutočnej vzdialenosti od pozorovateľa z Košíc (topocentrická vzdialenosť). Musíme totiž brať do úvahy, že priemer našej planéty je takmer 13 000 km. Je teda rozdiel, či sa pozeráme na Mesiac ráno (večer) alebo o polnoci.
Aká bude vzdialenosť (v zátvorke) v priebehu dvoch nocí okolo splnu:
Noc 26./27.4. o 18:53 h. (358 264 km) – počas východu,
- o 00:32 h. (354 564 km) – minimálna vzdialenosť počas noci blízko pri kulminácii
- o 05:00 h. (356 931 km)
- o 05:33 h. (357 461 km) – pri splne,
- o 05:44 h. (357 642 km) – počas západu.
27.4. o 12:53 h. (362 607 km) – maximálna vzdialenosť počas dňa blízko dolnej kulminácie
Noc 27./28.4. o 17:24 h. (360 291 km) – počas prechodu perigeom
- o 20:20 h. (357 428 km) – počas východu
- o 21:00 h. (356 816 km)
- o 22:00 h. (356 004 km)
- o 23:00 h. (354 774 km)
- o 01:10 h. (354 771 km) – minimálna vzdialenosť počas noci blízko pri kulminácii
- o 04:00 h. (355 786 km)
- o 05:00 h. (356 568 km)
- o 06:11 h. (357 690 km) – počas západu
Ako vidíme, vzdialenosť Mesiaca od nás počas celých dvoch nocí, keď bude nad obzorom, bude spĺňať kritérium pre superspln. Najbližšie k nám bude a teda by mal byť najväčší okolo kulminácie. Ono je to ale všetko trochu inač. Väčší sa nám zdá, keď je pri obzore a naše zmysly ho majú možnosť porovnávať s pozemskými objektmi. A vtedy vznikajú aj najkrajšie fotografie Mesiaca. Z uvedeného časového intervalu vidíme, že môžeme urobiť peknú fotografiu aj počas splnu v utorok 27.4. ráno pred západom. A že Mesiac môže byť na fotografiách sfarbený do ružová (záber 4 – „večerný východ z mora“). Na záberoch 1 a 2 je Mesiac v splne presne (nie je badateľný terminátor), na 3 je farebný Mesiac od Roba Barsu a na 5 „náladový dovolenkový spln“ počas rannej vychádzky na pobreží Čierneho mora.
Na poslednom veľkom obrázku je superspln z 15.11.2016. Vidíme na ňom ružový Mesiac s ružovými Tatrami. Autorovi Mariánovi Kmeťovi ďakujem za láskavý súhlas na zverejnenie záberu v BA.
Dúfam, že sa čoskoro uvidíme aj v hvezdárni a v planetáriu CVČ. Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
Časť 37. Stretnutie Marsu s Mesiacom a novinky v kozmonautike.
12.apríla sme si pripomenuli a oslávili 60.výročie prvého letu človeka do vesmíru. V súčasnosti ľudia najviac lietajú na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Aj v tomto týždni 22.apríla sa chystá štart rakety Falcon 9 s loďou Crew Dragon, na ktorej k ISS poletí štvorčlenná posádka (veliteľ a pilotka z USA, japonský a európsky kozmonaut Francúz Thomas Pesquet). Na ISS majú v pláne pracovať pol roka. Priamy prenos si môžete pozrieť v štvrtok o 11:55 h. na stránke: https://kosmonautix.cz/
Na oblohe prelety ISS z nášho územia teraz nie sú pozorovateľné, musíme si počkať do pondelku 26.4., keď začnú byť viditeľné ranné prelety, od polovice mája aj večerné.
Dnes si úspešne zalietala na Marse mini helikoptéra Ingenuity. Informácie nájdete na vyššie uvedenej stránke. Dúfajme, že počasie bude jasnejšie. V Košiciach sa vydaril sobotňajší večer, keď sa ukázali hviezdy a mohli sme si pozrieť Mesiac pred prvou štvrťou stretol s Marsom. Na prvom obrázku vidíme na zábere z balkónu situáciu už po pomerne tesnej konjunkcii. Na druhom obrázku vidíme širší záber, kde najjasnejší objekt je Mesiac. V zimných súhvezdiach sa vám možno podarí identifikovať aj Mars. Tešiť sa môžeme aj na meteorický roj Lyridy s maximom v noci 21./22.4. a aprílový ružový superspln 27.4. Ale o tom, či bude naozaj ružový, o tom až nabudúce.
Dúfajme, že sa čoskoro uvidíme aj v hvezdárni a v CVČ. Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
Časť 36. Bláznivý začiatok apríla.
„Tento typ jari nemusím“, povzdychol by si možno klasik. Aprílu sa však „šalený“ nehovorí asi neprávom. V tomto roku si aspoň čo sa týka veľkonočného obdobia tento prívlastok plne zaslúži. Prejavilo sa to aj v Košiciach. Posledné dní marca priniesli takmer letné teploty, ktoré vyvrcholili tak, že 1.apríla sme tu mali prvú búrku roka. Na prvom zloženom obrázku je zachytený vľavo hore zvláštny typ oblakov nazývaný mammatus. Aj keď apka na mobile mi poslala na sídlisko Ťahanovce v Košiciach výstrahu na silnú búrku, až také dramatické to nebolo. Z balkónu som videl len jeden veľmi pekný a výrazný blesk dokonca na pozadí modrej časti oblohy. V medzere medzi oblakmi sa dokonca cez vysokú oblačnosť dosť na dlhý čas objavilo rozmazané Slnko a halový úkaz parhelium. Na prvom obrázku to vidíme vľavo dolu.
V ďalších dňoch sa rozfúkalo, takže niektorí na sídlisku obdobie lockdownu využili počas Veľkého piatku na púšťanie šarkana. Na prvom obrázku vpravo vidíme „lietajúceho tigra“. Veľkonočná nedeľa a pondelok boli v Košiciach príjemné, lebo vietor bol jemnejší. A keďže bolo na pocit aj teplejšie, na vychádzky bol ideálny čas. Pekný jasný večer som využil na fotografovanie, ktoré by sme mohli nazvať „rozlúčka s Oriónom“. Veru so zimnými súhvezdiami sa pomaly lúčime, ako to vidieť na druhom obrázku. Na pozadí rohov súhvezdia Býk sa presúva Mars. Ten si neskôr budeme užívať aj v jarných súhvezdiach. Dní sa neúprosne postupne naťahujú, noci skracujú. Dúfajme, že apríl a ďalšie mesiace nám prinesú zážitky pod jasnou oblohou. Napríklad aj od 5. do 12.apríla,keď prebieha týždeň tmavého neba:
V rámci tejto iniciatívy si môžete užiť zaujímavú prednášku v rámci podujatia „Temná strana svetla“, ktoré sa bude konať vo štvrtok 8. apríla 2020 od 18:30 v konferenčnej miestnosti:
https://bbb.science.upjs.sk/b/doc-uxd-enm
Bližšie informácie sú na:
Zaujímavé prednášky pre záujemcov budú aj pri príležitosti Svetového dňa letectva a kozmonautiky 12.4. a 15.4.2021. V kalendári podujatí na stránke Slovenskej astronomickej spoločnosti nájdete v budúcnosti aj ďalšie zaujímavé online podujatia:
Dúfajme, že po tom čo bláznivý apríl na v Košiciach v utorok priniesol snehovú fujavicu, sa počasie a iné záležitosti zlepšia a my sa čoskoro uvidíme aj v hvezdárni a v planetáriu CVČ.
Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
Časť 35. Zvieratníkové svetlo.
V tomto príspevku sa nedočítate o záhadných svietiacich zvieratách, ale o reálnom astronomickom jave, ktorý nazývame aj zodiakálne svetlo. Názov pochádza od slova zodiak, inak zvieratník alebo zverokruh. Je to pás súhvezdí, alebo ak chcete znamení, ktorými prechádza ekliptika. Práve v rovine ekliptiky, ak si predstavíme Slnečnú sústavu, sa nachádza jemný materiál (prach), ktorý dokáže odrážať slnečné lúče a svietiť. Na severnej pologuli, napríklad zo Slovenska, je zodiakálne svetlo najlepšie viditeľné na jar po večernom súmraku nad západným obzorom. Začiatkom jesene pred ranným brieždením naopak nad východným obzorom. Ako to vidíme na prvom obrázku (Stellarium) je vtedy ekliptika nad západným obzorom vztýčená pod veľkým uhlom k obzoru a tiahne sa k Marsu a Plejádam zo súhvezdia Býk. Slnko je pod obzorom po súmraku už dostatočné hlboko zapadnuté, ale jemný pás prachových zrniek okolo ekliptiky osvetlí tak, že pri dobrých pozorovacích podmienkach pri mestom nepresvetlenej oblohe ho vidíme celkom pekne. Dôkazom je aj záber z noci 19./20.3.2020, ktorý získal známy astrofotograf Róbert Barsa. Na druhom obrázku je zvieratníkové svetlo umocnené aj svetlom jasnej Venuše. Robovi za záber ďakujem, lebo z balkóna v presvetlených Košiciach sa nedá podobný získať. Viditeľnosť zvieratníkového svetla je znakom kvalitnej tmavej oblohy bez svetelného znečistenia. O tomto probléme, ktorý sa netýka len astronómov, sa rozpráva aj počas Hodiny Zeme, najväčšej celosvetovej aktivite. Aj vy sa môžete do nej zapojiť 27.3.2021 o 20.hodine a 30.minúte miestneho času. Stačí vypnúť na jednu hodinu svetlo v domácnosti, alebo iný elektricky spotrebič. O Hodine Zeme sa viac dozviete zo stránky: http://hodinazeme.svetelneznecistenie.sk/
V tom istom dátume v noci 27./28.3.2021 si budeme posúvať čas na hodinkách. O problematike a zmenách času doporučujem pozrieť si odkaz: https://www.stredoevropskycas.cz/
Dúfajme, že sa čoskoro uvidíme aj v hvezdárni a v planetáriu CVČ. Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
Časť 34. diel. Začala sa astronomická jar.
Každý školák vie správne povedať, že marec, apríl a máj sú jarné mesiace. Počas týchto mesiacov je jar podľa meteorológov. Kedy sa presne začína astronomická jar? Môžeme to zistiť napríklad z astronomickej ročenky, ktorú na Slovensku vydáva Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove. V tohtoročnej sa dočítame, že to nastáva 20.marca o 10.hodine a 37.minúte je dĺžka Slnka 0°. Slnko vstupuje do znamenia Baran. Nastáva jarná rovnodennosť – začiatok astronomickej jari.
Čo to vlastne znamená? Astronómovia považujú za začiatok jari okamžik, keď sa Slnko (presnejšie jeho stred) dostané do jarného bodu. Je to bod na nebeskej sfére, v ktorom sa pretína ekliptika so svetovým rovníkom. O ekliptike už niečo vieme z predchádzajúceho dielu BA. Svetový rovník je priemetom zemského rovníka na nebeskú sféru. Dve spomínané kružnice sú hlavnými kružnicami, ich stred sa nachádza v strede nebeskej sféry. Tam sa nachádza aj pozorovateľ. Na prvom obrázku je znázornená celá viditeľná časť oblohy v čase tohtoročnej jarnej rovnodennosti. Na druhom detailnom obrázku je znázornený slnečný kotúč v jarnom bode. Jarný bod sa nachádza v súhvezdí Ryby, teda nie v súhvezdí Baran, ako by sa niekto mohol domnievať. Znamenie je totiž niečo iné ako súhvezdie. Aby to bolo ešte trochu zložitejšie, ekliptika (kružnica s dĺžkou celkom 360°) je rozdelená na 12 rovnako dlhých znamení. Každé ma dĺžku 30° (30 oblúkových stupňov). Práve v jarnom bode sa začína znamenie Baran. Súhvezdí zverokruhu, ktorými ekliptika prechádza, je dokopy až 13 (oproti znameniam tam patrí aj Hadonos, trináste súhvezdie zverokruhu). Úseky ekliptiky v jednotlivých súhvezdiach majú rôznu dĺžku. Súhvezdia vzhľadom na rovnako pomenované znamenia sú posunuté v dôsledku precesného pohybu našej Zeme. Počas nášho života je tento posun približne o jednu dĺžku znamenia. Ale o približne 12 tisíc rokov bude tento posun 180°. Inak povedané, súhvezdie bude na oblohe oproti svojmu znameniu.
Vráťme sa však do súčasnosti. Bystrý čitateľ si asi uvedomil, že ekliptika sa so svetovým rovníkom pretína ešte aj v protiľahlom bode oblohy. Ten nazývame jesenný a má ekliptikálnu dĺžku 180°. Nachádza sa v súhvezdí Panna a začína sa v ňom znamenie Váhy. Slnko bude v jesennom bode v čase jesennej rovnodennosti. V tomto roku to nastane 22.septembra o 21.hodine a 21.minúte LSEČ.
Teraz počas jari súhvezdie Panna a priľahlé jarné súhvezdia môžeme veľmi dobre pozorovať, niektoré po celú noc. Jesenné súhvezdia vrátane spomínaných Rýb môžeme po celú noc na oblohe vidieť najlepšie počas jesene. O nich si porozprávame v niektorom z nasledujúcich dielov BA
Dúfajme, že sa čoskoro uvidíme aj v hvezdárni a v planetáriu CVČ. Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
PS: začiatok tohtoročnej jari nám priniesol významnú udalosť v kozmonautike. Ráno 22.3.2021 bola do vesmíru vypustená 2.slovenská umelá družica Zeme. Viac informácii a komentovaný štart rakety Sojuz s družicou GRBAlpha nájdete na odkaze:
Časť 33. Mars prešiel zlatou bránou ekliptiky
Každá hviezda sa dá začleniť do konkrétneho súhvezdia. Vlastne nie úplne všetky. Výnimkou je Slnko, ktoré je tiež hviezdou. Slnko sa v priebehu roka prejde súhvezdiami zverokruhu, ktoré voláme zodiakálne, zvieratníkové, či ekliptikálne. Ak by Slnko na oblohe zanechávalo za sebou viditeľnú čiaru pri tomto svojom ročnom pohybe, za rok by nakreslilo kružnicu, ktorú voláme ekliptika. Ekliptika sa niekedy označuje aj čiara zatmení. Ale o tom niekedy nabudúce. V blízkosti ekliptiky pozorujeme planéty. Tie sa pohybujú v súhvezdiach prevažne od západu na východ, ale niekedy v dôsledku vlastného pohybu a pohybu našej Zeme zastanú a zaradia „spätný chod“ od východu na západ. Urobia pritom elegantnú slučku, alebo útvar pripomínajúci písmeno Z alebo S, ako sa to v minulom roku podarilo Venuši. Môžete sa o tom dočítať v 12.dieli Balkónovej astronómie o rozčertenej Venuši, ktorá po prechode zlatou bránou ekliptiky „surfovala“ na rohoch Býka. K ekliptikálnym súhvezdiam patrí aj Býk, v ktorom sa spojnica hviezdy Aldebaran a hviezdokopy Plejády nazýva zlatá brána ekliptiky. Začiatkom marca prešiel touto bránou Mars, ako to vidíme na obrázkoch, urobených z balkónu. Mars ale surfovať v Býkovi nebude. Prejde medzi jeho rohami, koncom apríla bude už v Blížencoch, začiatkom júna už v Rakovi. Začiatkom júla opustí územie súhvezdia Raka, dostane sa do Leva. To už jeho viditeľnosť na večernej oblohe bude končiť. Môžeme sa pokúsiť vidieť ho v podvečer 12.7. v spoločnosti jasnejšej Venuše. Bude však nízko nad obzorom. Planéty budú od seba na oblohe vzdialene asi o 0,5°, čo je priemer disku Mesiaca, alebo Slnka. Na rannej oblohe sa s Marsom síce stretneme až v jeseni, lebo bude na dennej oblohe v blízkosti Slnka. Môžeme však sledovať novinky a obrázky priamo z červenej planéty, ktoré nám posiela rover Perseverance. V máji k nemu (dúfajme že úspešne) pribudne čínsky rover HuoXing-1. Pozrite sa niekedy počas jarných mesiacov večer na Mars. Ráno sa nad juhovýchodom začnú objavovať Saturn a Jupiter.
Dúfajme, že sa čoskoro uvidíme aj v hvezdárni a v planetáriu CVČ. Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
Časť 32. Môže mať Lev Vestu?
Ako vidíme na druhom obrázku, tak áno. Pravda ak sa jedná o súhvezdie Leva a Vestou je asteroid, ktorý sa práve teraz v tomto súhvezdí nachádza. Na obrázku červená šípka znázorňuje jeho približnú polohu od 1. do 20. marca 2021. Ak chcete presnejšiu vyhľadávaciu mapku s aktuálnou polohou, doporučujem stránku:
https://heavens-above.com alebo http://udalosti.astronomy.cz/ .
Na prvom obrázku vidíme pohľad na oblohu smerom na východ až juhovýchod na začiatku marca približne o 19. hodine. Je tam vyznačené súhvezdie Leva s hviezdou Chertan, na ktorou sa Vesta nachádza. V súhvezdí Veľký pes je označená hviezda Sírius, ktorá je známa okrem jasnosti aj tým, že má spoločníka Sírius B, ktorý by sa v týchto rokoch dal pozorovať aj väčšími amatérskymi ďalekohľadmi. Ale o tom a o ďalších známych dvojhviezdach a viacnásobných hviezdach až v ďalšom diele.
A prečo práve teraz je reč o Veste? Lebo je 4.3.2021 v opozícii so Slnko. Je teda pozorovateľná po celú noc a dosahuje maximum jasnosti. Z asteroidov je Vesta najjasnejšia. Na jej pozorovanie stačí triéder, alebo iný malý ďalekohľad, dokonca teraz pri dobrých podmienkach a nepresvetlenej oblohe aj voľné oko. Môžete si to vyskúšať. Asteroid Vesta s poradovým číslom 4 bol objavený 29.marca 1807 v Brémach nemeckým astronómom, ktorý sa volal Heindrich Wilhelm Olbers. Od decembra 2011 do septembra 2012 bol asteroid skúmaný zblízka sondou Dawn, ktorá poslala množstvo zaujímavých záberov a poznatkov.
Dúfajme, že sa čoskoro uvidíme aj v hvezdárni a v planetáriu CVČ. PS: Ak máte chuť a čas, pozrite si na stránke: https://kosmonautix.cz/2021/03/vesmirne-vyzvy-unor-2021/ nový diel seriálu Vesmírne výzvy.
Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
Časť 31. Letná obloha – pohľad do centra.
Altair, Deneb, Vega. To sú názvy hviezd orientačného útvaru letnej oblohy uvedené v abecednom poradí. Na časti oblohy, ktorú zvykneme označovať ako letná, je okrem uvedenej trojice ešte jedna – jasný Antares v súhvezdí Škorpión. Patrí medzi kráľovské hviezdy, o ktorých som písal v 29.časti.
Najkrajšou ozdobou letnej oblohy je určite nádherná viditeľná Mliečna cesta. Do súhvezdia Strelec sa nám premieta jej najúchvatnejšia časť s množstvom zaujímavých objektov, dobre viditeľných už malým ďalekohľadom, či dokonca voľným okom. V Strelcovi je centrum našej Galaxie, ktorú poznáme pod názvom Milky way (po slovensky Mliečna cesta). Určite nielen pre mňa ale aj pre iných je obrovským zážitkom za teplých letných jasných nocí pozerať sa smerom nad odkrytý južný obzor, kde sa vyníma letná obloha so svietiacim hviezdnym pásom. Napríklad počas expedície Perzeidy.
Teraz sa ale vráťme k orientačnému útvaru a jeho hviezdam. Altair je hviezda spektrálneho typu A7 V vzdialená od Slnka približne 17 svetelných rokov. Názov pochádza z arabčiny a znamená „letiaci orol“. Ma dvojnásobok hmotnosti Slnka, svietivosťou ho prevyšuje 10 krát. Zaujímavosťou je rýchla rotácia s periódou necelých 9 hodín, čo dáva hviezde sploštený tvar. Deneb je veľmi hmotnou a horúcou hviezdou typu A2 Ia. Vzdialenosť od Zeme podľa wikipedie je asi 2,5 tisíc svetelných rokov. Hmotnosť je 20 násobkom, priemer 200 násobkom, svietivosť 200 000 násobkom našej hviezdy. Nie je sa čomu diviť, že Deneb svojím silným svetlom osvetľuje svoje široké okolie. Vďaka tomu môžeme pozorovať hmloviny Pelikán a Severná Amerika. Názov hviezdy je z arabčiny a znamená „chvost sliepky“.
Vega je hviezdou typu A0 V vzdialenou asi 25 svetelných rokov. Hmotnosťou prevyšuje Slnko 3 krát, priemerom 2,5 krát, svietivosťou 60 krát. Je jednou z prvých 3 hviezd, u ktorých bola zmeraná paralaxa. V prípade Vegy to zmeral Struve v roku 1838. V roku 2005 Spitzerov vesmírny ďalekohľad odfotografoval prachový prstenec okolo Vegy, ktorý bol už dávnejšie objavený družicou IRAS. Názov pochádza z arabského „orol klesajúci strmhlav“.
Skúste zodpovedať dve otázky:
| 1. Ako sa volá orientačný útvar letnej oblohy? 2. Pomenuj hviezdy 1, 2, 3, ktoré ho ohraničujú a dopíš k ním aj súhvezdie, v ktorom sa nachádzajú. |
Správne odpovede na úlohy z 28.dielu o jarnej oblohe:
| 1.Jarný trojuholník, 1-Regulus(Lev), Arkturus(Pastier), Spika(Panna) 2.Regulus 4.Arkturus 5.Spika, Regulus, Akturus 6.Vlasy Bereniky, áno. |
Odpovede môžete poslať na adresu: kanuk@cvckosice.sk
Dúfajme, že sa čoskoro uvidíme aj v hvezdárni a v planetáriu CVČ. Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
Časť 30. Sedem minút hrôzy na Marse.
Dnes 18.februára 2021 večer krátko pred 22.hodinou má na povrchu Marsu pristáť americký rover Perseverance (v slovenčine „Vytrvalosť“). Pristátie tohto zariadenia na červenej planéte niektorí nazývajú 7 minút hrôzy. Nie je to jednoduchý proces. Dúfajme, že sa všetko vydarí. Bezprostredne po pristáti bude rover komunikovať so Zemou prostredníctvom európskoruskej sondy TGO ( Trace Gas Orbiter), ktorá bude jednou z prenosových družíc. Ďalšou družicou Marsu, ktorá sa na komunikácii budú podieľať bude európsky Mars Expres a ďalšie. Vedecká spolupráca medzi krajinami v kozmonautike môže byť skvelým príkladom a motiváciou aj v iných oblastiach.
Pri jasnom počasí môžeme cieľ výskumu Perseverance vidieť na oblohe už počas súmraku a dokonca aj počas pristávania robota. Na prvom obrázku Mars vidíme v súhvezdí Barana a v jeho blízkosti sa vyníma dorastajúci Mesiac. Na druhom obrázku je detail, kde vidíme aj kráľovskú hviezdu Aldebaran z Býka, do ktorého sa v nasledujúcich dňoch Mars dostane. V astrológii je vraj Aldebaran spájaný so šťastím. Aj keď do toho, aby som veril v astrológiu mám strašne ďaleko, v tomto prípade by som pozitívny vplyv Aldebarana na úspech misie Mars 2020 uvítal.
Prenosy z pristátia Perseverance večer sa uskutočnia na mnohých internetových stránkach a televíziách. Dokonca aj na dvojke RTVS. Podľa mňa zaujímavý môže byť prenos z týchto internetových odkazov:
https://www.astro.cz/clanky/multimedia/primy-prenos-z-marsu.html
https://www.mall.tv/vesmirne-starty/sonda-perseverance-pristani-na-marsu-18-2-21-55
Veľa zaujímavého o misii a histórii výskumu Marsu pomocou kozmonautiky sa dozviete na:
https://www.astro.cz/clanky/kosmonautika/sedm-minut-hruzy-u-marsu.html
Dúfajme, priatelia, že sa čoskoro uvidíme v hvezdárni a planetáriu CVČ v Košiciach na Popradskej 86. Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
Časť 29. Kráľovské hviezdy – Valentínsky špeciál.
V takomto čase som v planetáriu uvádzal špeciálne programy v planetáriu, ktoré boli zamerané na hviezdnu oblohu, súhvezdia, mytologické zaľúbené príbehy. V tomto roku som si pre záujemcov o hviezdy pripravil aspoň nový diel Balkónovej astronómie o kráľovských hviezdach. Ak chcete, môžete si pustiť k čítaniu tohto trochu dlhšieho článku nejakú peknú hudbu. Na oblohe sú štyri kráľovské hviezdy, ktoré podľa predstáv ľudí v dávnej minulosti strážili oblohu. Aj v súčasnosti každá z nich dominuje hviezdnej oblohe v svojom ročnom období.
Jarnej oblohe kraľuje Regulus, najjasnejšia hviezda zo súhvezdia Lev. Názov Regulus znamená „princ“ alebo „Malý kráľ“. Niekedy sa nazýva „Cor Leonis“, čiže „srdce leva“. Patri medzi 20 najjasnejších hviezd oblohy. Zaujímavosťou je, že sa nachádza na ekliptike, ktorá prechádza cez ekliptikálne súhvezdia. Na mapkách zo Stelaria je hnedá čiara ekliptika, modrá svetový rovník. Aj keď je teraz Regulus na jarnej oblohe, na úsvite dejín to bolo inak. Kráľovské hviezdy vtedy rozdeľovali ekliptiku na 4 úseky. Ten medzi Regulom a Antarom bol spájaný s letom. Vtedy po tomto úseku prechádzalo Slnko v dôsledku svojho ročného pohybu v čase leta. V súčasnosti je Regulus jednou z hviezd jarného trojuholníka – orientačného útvaru jarnej oblohy. Dnes vieme, že v prípade Regula sa jedná o viacnásobnú hviezdu s hlavnou zložkou typu B7 V, ktorá je 130 krát svietivejšia ako Slnko. Súhvezdie Leva predstavuje Nemejského leva, ktorého zabil silák Herkules.
Kráľovská hviezda letnej oblohy Antares je zo súhvezdia Škorpión, ktorého mimochodom tiež zabil kyjakom silák Herkules. Podľa inej báje Škorpión vystrašil ohnivé kone z báje o Faetónovi. Podľa mytológie sa oficiálne zaraďuje do Oriónovej skupiny súhvezdí. Podľa báje pyšnom Oriónovi ho Škorpión na oblohe prenasleduje dodnes. Antares má červenú farbu, na oblohe pripomína Mars. Preto ho niektorí nazývajú súper Marsu. Veď aj jeho samotný názov znamená „Anti“ – „proti“ a „Ares“ – „Mars“. Čiže „proti Marsu“. Na oblohe ho od červenej planéty odlíšime aj tým, že Antares na rozdiel od nej bliká. Starí Arabi túto Antares volali „Kalb al Akrab“, čo znamená „srdce Škorpióna“. Je to hviezda typu M1 patriaca k červeným nadobrom. Niektorí udávajú, že jeho priemer je 700 krát väčší ako u Slnka. Ak by sme si ho v Slnečnej sústave predstavili na mieste Slnka, okraj Antara by siahal až za dráhu Marsu. To by svojho súpera hravo porazil a spolu s ním aj planéty Merkúr a Zem. Antares spolu s jasnými hviezdami Aldebaran, Spika a Regulus tvoria „štvorku“ jasných hviezd v blízkosti ekliptiky. Na oblohe vytvárajú pekné a zaujímavé konjunkcie a zoskupenia s jasnými planétami a Mesiacom. Ten dokonca spomínané hviezdy v určitých obdobiach dokonca zakrýva. Aj vďaka týmto zákrytom sme sa mnohé o nich dozvedeli.
Fomalhaut je kráľovskou hviezdou na jesennej oblohe. Na rozdiel od ostatných troch kráľovských hviezd je od ekliptiky na oblohe dosť ďaleko. Nachádza sa v súhvezdí Južná ryba. Na oblohe patri do desiatky najjasnejších hviezd. Podobne ako Antares ani Fomalhaut nepatri do orientačného útvaru svojej časti oblohy. Napriek tomu jej kraľuje jesennej oblohe dosť výrazne. Je na nej málo výrazných jasných hviezd. Názov Fomalhaut pochádza z arabského Fun-al-Hút, čo sa prekladá ako „tlama ryby“ alebo „ústa veľkej ryby“. Jej spektrálny typ je A3 V, svietivosť len 16 krát väčšia ako u Slnka. Hmotnosť dosahuje dvojnásobok hmotnosti našej hviezdy. Je od nás vzdialený 25 svetelných rokov. Z kráľovských hviezd je k nám najbližšie. Už v roku 1983 bol družicou IRAS objavený okolo Fomalhautu chladný prstenec materiálu. V roku 2008 v tomto prstenci objavil Hubbleov vesmírny ďalekohľad extrasolárnu planétu. Súhvezdie Južná ryba zaviedol na oblohu už Ptolemaios. Jeho názov má pôvod v egyptskej báji, v ktorej táto ryba zachránila bohyňu Isis.
Nakoniec nám zostala kráľovská hviezda zimnej oblohy. Je ňou Aldebaran, výrazná červená hviezda, ktorej názov je odvodený z arabského „ad-dabaran“, čo znamená „ten ktorý nasleduje po Plejádach“. Stačí sa pozrieť na mapu oblohy a vidíme prečo. Spojnica Aldebarana a Plejád sa zvykne nazývať aj zlatá brána ekliptiky. Aldebaran je súčasťou orientačného útvaru zimnej oblohy. Jedná sa o astrometrickú dvojhviezdu, ktorej hlavná zložka je typu K5 III, hmotnosť má podobnú ako naše Slnko, priemer 25 krát väčší. Možno bude vo vzdialenej budúcnosti podobnou hviezdou aj tá naša, keď sa stane červeným obrom. Práve počas týchto večerov môžeme pozorovať v blízkosti Aldebarana Mars. V marci 2021 prejde zlatou bránou ekliptiky. Súhvezdie Býk predstavuje podobu najvyššieho gréckeho boha Dia (v 1.páde Zeus), ktorú vzal na seba, keď uniesol krásnu Európu z Ázie na Krétu.
Tak toľko o kráľovských hviezdach. Nezabudnite sa na ne pozrieť na skutočnej oblohe a nezabudnite aj na predchádzajúce diely balkónovej astronómie. Ak máte chuť, skúste mi poslať odpovede na úlohy, ktoré tam nájdete. Adresa: kanuk@cvckosice.sk
Možno vám pri riešení úloh pomôže aj tento špeciál. Dúfajme, priatelia, že sa čoskoro uvidíme v hvezdárni a planetáriu CVČ v Košiciach na Popradskej 86. Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
Časť 28. Jarná obloha – výhľad do ďaleka.
Prv ako si priblížime jarnú oblohu, povedzme si správne odpovede na úlohy z 26..dielu o zimnej oblohe:
1.Zimný šesťuholník (niekedy sa zahŕňa aj jasná hviezda severovýchodne od Polluxu – Castor z Blížencov) a menej často používaný Zimný trojuholník.
2.Sírius(Veľký pes)-Rigel(Orión)-Aldebaran(Býk)-Capella(Povozník)-Pollux(Blíženci)-Procyon(Malý pes)-Sírius(Veľký pes). Sírius(Veľký pes)- Procyon(Malý pes)-Betelgeuze(Orión)-Sírius(Veľký pes).
3.Najbližšie k nám je Sírius, najďalej Rigel.
4.Sírius a Procyon
5.Aldebaran a Betelgeuze.
6.Betelgeuze je najjasnejšou premennou hviezdou. Nedávno bol u nej pozorovaný náhly pokles jasnosti. Čoskoro vybuchne ako supernova. Aldebaran má hmotnosť a podobne bude naša hviezda vyzerať, keď sa stane červeným obrom. …
A teraz už k jarnej oblohe. Na obrázkoch (sú zo software Stellarium) je časť oblohy, ktorú vidíme z nášho územia večer okolo 22.hodiny začiatkom astronomickej jari. Je to pohľad na oblohu smerom na juhovýchod. Orientačný útvar jarnej oblohy je vyznačený číslami 1 až 3. Na rozdiel od zimnej oblohy na jarnej nie je veľa jasných hviezd, z ktorých by sme si vedeli zostaviť iný orientačný útvar. Na časti nebeskej klenby nazývanej jarná obloha nevidíme ani Mliečnu cestu. To poskytuje výhodu výhľadu do vzdialeného vesmírneho priestoru, kde môžeme pozorovať iné galaxie, ich kopy a ďalšie zložitejšie veľkoškálové útvary kozmu. V súhvezdí Panna máme možnosť vidieť obrovskú galaxiu M87, v strede ktorej bola odfotografovaná supermasívna čierna diera, tak isto sa tam nachádza najbližší kvazar. Práve okolo jarnej rovnodennosti počas bezmesačnej noci je najvhodnejšie obdobie na Messierov maratón. Je to aktivita astronómov amatérov nájsť počas jedinej noci čo najviac objektov Messierovho katalógu DEEP SKY objektov. Slnko a ním presvetlená časť nebeskej klenby sa vtedy nachádza oproti jarnej oblohe, v ktorej Messierovych objektov je málo.
Na obrázku 1 je orientačný útvar označený 1, 2,3. Na obrázku 2 sú aj spojnice a hranice súhvezdí. Ak sa vám chce, skúste vyriešiť úlohy:
1.Pomenujte orientačný útvar, ako sa volajú jeho hviezdy a z ktorých sú súhvezdí.
2.Ktorá z jasných hviezd jarnej oblohy je kráľovskou hviezdou.
3.Ktorá z jasných hviezd orientačného útvaru nepatrí k niektorému z ekliptikálnych súhvezdí.
4.Usporiadaj tri hviezdy orientačného útvaru podľa klesajúcej povrchovej teploty.
5.V ktorom súhvezdí sa nachádza severný galaktický pól. Je toto súhvezdie na obrázkoch?
Odpovede môžete poslať na adresu: kanuk@cvckosice.sk
Dúfajme, že sa čoskoro uvidíme aj v hvezdárni a v planetáriu CVČ. Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
Dodatočné pomôcky (indície): 2 – na celej nebeskej sfére sú len 4 kráľovské hviezdy, 3 – názvy ekliptikálnych súhvezdí poznáte aj z horoskopov, 4 – čo je červené, nie je najhorúcejšie , 5 – nejedná sa o výrazné ani o veľké súhvezdie.
Časť 27. Červené večerné hviezdy
Keď sa pozrieme na jasnú oblohu, vidíme na nej hlavne hviezdy. Aj keď všetko vrátane obrovského vesmíru je v pohybe, ľudský život je krátky na to, aby sa pozície hviezd na oblohe menili. Preto máme hviezdy pekne zaradené a rozložené v súhvezdiach, ktoré človek zaviedol už dávno. Každý astronóm vie, že malé zmeny sa dajú pozorovať. Dejú sa z rôznych príčin, ale nie je cieľom tohto dielu sa tým zaoberať. Súhvezdie je časť oblohy (odbornejšie časť plochy nebeskej sféry), ktorá má presne zadefinované hranice podobne ako každý štát na povrchu zemegule. Presné hranice boli dohodnuté takmer pred 100 rokmi a platia do dnes. Okrem hraníc sa často používajú spojnice jasných hviezd, z čoho si vieme utvoriť predstavu, čo každé súhvezdie znázorňuje alebo pripomína.
Ak sa pozrieme na oblohu, ani spojnice ani hranice tam nevidíme. Použité obrázky sú zo známeho software Stellarium. Ako je to na 1.obrázku, na ktorom je časť oblohy viditeľná počas týchto večerov na juhom až juhozápadom približne o 20.hodine. Objekty označené číslami 1 až 3 uvidíme na skutočnej oblohe s červeným sfarbením. Pozor nemusí sa jednať len o hviezdy. Skúste ich pomenovať. Ako pomôcka poslúži obrázky číslo 2 so spojnicami hviezd, 3 s hranicami súhvezdí a 4 s hranicami aj spojnicami.
Môžete poslať na adresu: kanuk@cvckosice.sk
Dúfajme, že sa čoskoro uvidíme aj v hvezdárni a v planetáriu CVČ. Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
Dodatočné pomôcky: 1 – jedna z najjasnejších premenných hviezd, 2 – jedna z kráľovských hviezd, 3 – tulák
Časť 26. Poznáte zimnú oblohu?
Seriál Balkónová astronómia začína 2.štvrťstovku. Bude tak trochu poznávacia. Poznáš zimnú oblohu? Alebo presnejšie najznámejšie hviezdy a súhvezdia zimnej oblohy. Svoje znalosti si môžeš vyskúšať. Keď vieš odpovedať na všetky uvedené otázky, si v znalostiach súhvezdí a v astronómii dobrý.
Pozorne si pozri obrázky 1, 2 a 3. Odfotografovaná časť oblohy na nich sa zvykne nazývať zimná obloha. Podľa mnohých je najkrajšia. Záber bol získaný v noci 12./13.12.2020 v ranných hodinách z balkónu na Čínskej 13 v Košiciach pri celkom dobrých pozorovacích podmienkach. Vo februári môžeš zimnú oblohu vidieť už aj večer. Určite sa z jasného počasia večer vyber na vychádzku a pozri sa hore. Možno ťa to motivuje k odpovediam na otázky alebo úlohy, uvedené nižšie:
- Pomenuj útvary 1-2-3-4-5-6-1 a 1-6-7-1 označené na treťom obrázku.
- Skús pomenovať jasné hviezdy označené číslami 1 až 7. K názvu hviezdy pridaj aj názov súhvezdia, v ktorom sa nachádzajú.
- Ktorá z označených hviezd je k nám najbližšie, ktorá najďalej?
- Pri ktorej z označených hviezd existuje hviezdička veľkosti našej Zeme nazývaná biely trpaslík?
- Ktorá z označených hviezd má červené sfarbenie viditeľné aj voľným okom?
- Poznáš nejaké zaujímavosti o niektorých z označených hviezd? Uveď aspoň dve.
Ak sa ti podarilo zodpovedať otázky, môžeš stručné odpovede hoci aj v spolupráci s rodičom alebo starším súrodencom poslať na adresu: kanuk@cvckosice.sk.
Možno bude pre najusilovnejšieho malého pozorovateľa aj odmena. Správne odpovede sa objavia v ďalšom súťažnom pokračovaní BA asi v polovici februára, ktorá sa bude týkať jarnej a letnej oblohy. Dúfajme, že sa čoskoro uvidíme aj v hvezdárni a v planetáriu CVČ.
Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
Časť 25. Planéty a kométy v koronografe SOHO
Počasie v tretej januárovej dekáde Balkónovej astronómii aspoň v Košiciach nepraje. Mars s Uránom v Baranovi ani Merkúr v pomerne dobrej večernej elongácii sa teda nekoná. Tak sa radšej pozrime na planéty v koronografoch sondy SOHO. Solar and Heliospheric Observatorium alebo po slovensky Slnečné a heliosférické observatórium (skrátka SOHO) je sondou ESA a NASA. Po štarte 2.12.1995 sa dostala do vesmíru (krúži okolo libračného bodu L1 sústavy Slnko Zem), kde začala pracovať od mája 1996. Misia bola plánovaná na dva roky. Napriek tomu pozoruje Slnko aj v súčasnosti a 2.12.2020 sme si pripomenuli jej 25 narodeniny.
Bližšie v angličtine na odkaze:
https://soho.nascom.nasa.gov/pickoftheweek/
Často aktualizované zábery a iné výstupy sondy si môžete pozrieť na odkaze, ktorý som v Balkónovej astronómii uviedol už viackrát:
https://sohowww.nascom.nasa.gov/data/realtime-images.html
V koronografoch sondy SOHO môžeme okrem prejavov aktivity našej hviezdy a hviezdneho pozadia pozorovať planéty, priblíženia a dokonca aj zrážky komét so Slnkom. V čase písania tohto príspevku prechádzajú zorným poľom prístroja LASCO C3 obrie planéty Saturn a Jupiter. Vidíme to na 1. obrázku. Na 2.obrázku získanom pomocou prístroja LASCO C2 s menším zorným poľom je vidieť iba Saturn. Pár dní na záberoch koronografov obe planéty ešte uvidíme, takže to nepremeškajme. N záberoch je najbližšie okolie Slnka zakryté clonkou, pričom veľkosť slnečného kotúča je znázornená bielym krúžkom.
Mesiac by sme v koronografe SOHO márne hľadali, lebo je k nám bližšie, ako libračný bod L1. Aj keď sa to pôvodne vôbec nepredpokladalo, sonde SOHO sa podarilo objaviť viac ako 4000 komét. Sú to kométy, ktoré sa priblížia k Slnku, na čo dokonca často doplatia. Rozpadnú sa alebo doslova vletia do Slnka. Takto skončili 18.1. naraz dokonca dve „samovražedné“ kométy. Na 3. a 4. obrázku sú kométy rútiace sa k Slnku označené šípkami. Na posledných obrázkoch 5. a 6. je udalosť znázornená vo fázach. Mohli by sme obrazne povedať, že Slnko si dalo na raňajky v pondelok 18.januára dve kométy. Veľmi pekné videa z podobných udalosti si môžete pozrieť na odkaze:
https://sohowww.nascom.nasa.gov/gallery/Movies/comets.html
Všetkým balkónovým astronómom ďakujem za prečítanie príspevku. Ak budete, mať čas a chuť, môžete si z publikovaných voľne dostupných záberov SOHO na uvedených odkazoch vyrobiť aj vlastné video. Ak sa vám vydarí, pochváľte sa. Rád si ho pozriem. Dúfajme, že sa čoskoro uvidíme aj v hvezdárni a v planetáriu CVČ.
Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
Časť 24. Starý Mesiac, rozlúčka so Zorničkou a obrami
Aj v novom roku som sa rozhodol pokračovať v príspevkoch z oblasti BA aj vzhľadom na nie veľmi dobrú situáciu, ktorá má dopad aj na oblasť astronómie. Niektoré častí budú k aktuálnemu dianiu na oblohe. Hlavne k astronomickým úkazom, ktoré sa dajú vidieť aj z balkónov či okien bytov presvetlených miest. Iné diely budú tak trochu spomienkové. V prvej časti roka 2021 sa Košičania dočkali konečne celkom pekného víkendu po „Troch kráľoch“. Pekný bol po ňom aj nasledujúci pondelok 11.1. Počas neho aj vďaka priezračnému vzduchu nízko nad obzorom som sa pokúsil ráno pozorovať Venušu, čo sa však nepodarilo. Na prvom obrázku vidíme iba „starý“ Mesiac pred novom. Záber vznikol z ulice na Čínska v Košiciach. Mesiac bol vtedy nad juhovýchodom a na tento smer nemám výhľad z môjho bytu. V rovnakom dátume som sa vybral pozrieť sa v podvečer aj na večerné planéty. V rámci vychádzky do prírody k parkovisku Metra. Aj keď bol vzduch čistí a priezračný, fotoaparátom sa mi podarilo zachytiť len Jupiter. Merkúr a Saturn zrejme kvôli svetlu a červenému nebu nad juhozápadným obzorom na druhom obrázku nevidieť. Tretí obrázok tak trochu širokouhlý zachytáva aj okolie juhozápadu so svetelnými stopami prechádzajúcich áut. Začiatok januára je obdobie, keď sme sa rozlúčili s Venušou v úlohe zorničky. Koncom jari a neskôr ju budeme pozorovať nízko nad večerným severozápadným až západným obzorom. Podobne s obrami Jupiter a Saturn po rozlúčke na večernej oblohe opäť stretneme od konca zimy spočiatku na rannej oblohe a v letných prázdninových mesiacoch spestria oblohu po celú noc. Teraz, keď sa na oblohe dostanú do blízkosti Slnka, sa na ne môžeme pozrieť na záberoch koronografov sondy SOHO:
https://sohowww.nascom.nasa.gov/data/realtime-images.html
Večer na zatiaľ spestrujú planéty Merkúr a Mars. Prvú s dvojice uvidíme večer počas súmraku nad juhozápadom do začiatku februára. Mars opustil súhvezdie Ryby a putuje súhvezdím Barana. 20.januára bude v konjunkcii s Uránom, ktorý uvidíme už pomocou triédra. O deň neskôr sa k dvojici pridá aj Mesiac po prvej štvrti. Viac o úkazoch sa môžete dozvedieť napríklad aj z Košického astronomického informátora Albedo 01, 02 /2021 uverejneného stránke CVČ Košice – odkaz:
Všetkým balkónovým astronómom ďakujem za prečítanie príspevku a prajem v novom roku veľa zdravia, úspechov a zážitkov napríklad aj z pozorovania nádherného vesmíru. Dúfajme, že sa čoskoro uvidíme aj v hvezdárni a v planetáriu CVČ.
Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
Časť 23. Zornička na návšteve Orióna, spomienka na kométu a návod na pozorovanie Perzeid
5.augusta Venuša ako Zornička opustila „územie“ súhvezdia Býk, kde sa zdržala veľmi dlho (viac ako 4 mesiace). Počas toho prešla začiatkom apríla okrajom hviezdokopy Plejády, počas „surfovania“ po rohoch a hlave Býka vykreslila svojim pohybom tvar písmena S. Absolvovala maximum jasnosti ako Večernica a v júli aj ako Zornička, keď sa popri Slnku prešmykla na rannú oblohu. Ako by jej to nestačilo, teraz sa presunula nie do ďalšieho súhvezdia zverokruhu, ale namierila si to do Orióna. Tam pobudne do 13.augusta a na konci svojho pobytu v Orióne sa dostane aj do najväčšej západnej elongácie. Budeme mať príležitosť vidieť ju a obdivovať na rannej oblohe ešte dlho až do októbra. Pohyb Venuše v Býkovi môžete vidieť na prvom obrázku.
Druhý a tretí obrázok je spomienkou na kométu C/2020 F3 (NEOWISE). Zábery boli získané 15.júla zo známeho nadchodu na sídlisku Ťahanovce v Košiciach. Na jednom kométe počas súmraku neprekáža ani svetlo pouličnej lampy, na ďalšom sa kométa vyníma nad Monikiným blokom (býva tam manželkina kolegyňa Monika). Teraz je už kométa výzvou pre fotografov vybavených ďalekohľadom. Pohybuje sa zaujímavou časťou oblohy, kde sa približuje k zaujímavým objektom a kométam. Pekný záber sa podaril českému astronómovi Martinovi Mašekovi:
https://www.facebook.com/MinutkyZVesmiru/photos/a.101470954971347/125445555907220/?type=3&theater
K slovu sa teraz už hlási každoročný augustový astronomický „hit“. Sú ním meteory roja Perzeidy. Užite si ich v divokej prírode nášho krásneho Slovenska alebo trebárs len tak z Balkóna. Pekne o Perzeidach porozprával vo videu Petr Horálek:
Všetkým balkónovým astronómom ďakujem za prečítanie príspevku. Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
Časť 22. Ako sme videli vlasaticu bez vlasov vo vlasoch
Kométa C/2020 F3 (NEOWISE) už nie je viditeľná voľným okom. Presvedčil som sa o tom pri pohľade na oblohu 29.7.2020 z balkóna svojho bytu a v ďalší večer zo stanovišťa za budovou CVČ na Popradskej ulici v Košiciach. Snažil som sa tam zorganizovať pozorovanie pre mladých astronómov z klubu, ktorého som vedúcim. Niektorí prišli, iní nie. Vyčasilo sa na poslednú chvíľu. Prišli aj niektorí kolegovia a náhodní okoloidúci. Kométu sme pozorovali triédrom, nebol problém ju nájsť aj na súmračnej oblohe. Nie je to už vlasatica s rozpustenou hrivou, aspoň na košickej oblohe sa jej chvost stráca. Snáď k tomu prispel v čase pozorovania jednak svit dorastajúceho Mesiaca a svetelné znečistenie. Takže sme ju videli bez vlasov. Keďže už opustila „územie“ súhvezdia Veľká medvedica a nasledujúcich dňoch prechádza súhvezdím Vlasy Bereniky, nemá už vlasy, ale prechádza „vlasatým“ súhvezdím. Pozrieť sa na ňu stále oplatí. Pokúsime sa o to aj v nasledujúci večer za budovou CVČ a počas víkendu niekde mimo Košíc na menej presvetlenej oblohe.
Obrázky, ktoré môžete vidieť v tomto pokračovaní balkónovej astronómie sa mi podarilo získať 14.júla v blízkosti budovy CVČ a nad tunajšou hvezdárňou a planetáriom, kde pracujem. Všetkým balkónovým astronómom ďakujem za prečítanie príspevku. Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
PS: Ak chcete, pozrite odkaz: https://www.astro.cz/apod/ap200729.html
Do prestížnej a obľúbenej rubriky „Astronomická snímka dňa“ sa dostal obrázok odfotený z parížskeho balkóna. Veľmi ma to povzbudilo. Kolegovi srdečne blahoželám.
Časť 21. Kométa NEOWISE večer 12.7.2020 nad Košickým dómom a ráno 13.7.2020 nad Ťahanovským lesom
Počas minulého a predminulého týždňa som sa venoval príprave a realizácii prímestského tábora s názvom Astronomické výpravy, takže balkónová astronómia mala pauzu. Ale som tu zas a v ďalších pokračovaniach sa kométe C/2020 F3 (NEOWISE) často budem venovať, lebo si to zaslúži. Niekto ju už dokonca pomenoval ako Veľkú kométu roka 2020. Deti si tábor užili a odniesli si zážitky. Okrem iného sme navštívili vyhliadkovú vežu Čerešenka pri Chrastnom, letecké múzeum a Astronomické observatórium na Kolonickom sedle.
V čase písania tohto príspevku už kométa nie je až takým výrazným objektom ako prvej polovici júla. Triédrom ju vidieť pekne dokonca aj na košickej oblohe a svetle Mesiaca po prvej štvrti. Presvedčil som sa o tom dnes večer (28.7.). Mnohí ľudia sa má pýtajú, kde ju môžu vidieť. Myslím, že k obyčajným ľuďom dorazili informácie o jasnej kométe v čase, keď už prestáva byť viditeľná voľným okom. Trochu neskoro by ju chceli vidieť naživo tak, ako vyzerá na úchvatných záberoch z internetu. Do dnešnej časti som vybral fotografie kométy z noci 12./13.7. Počas večera sú to 3 zábery nad Dómom sv. Alžbety z Hlavnej ulice a dvojica ďalších záberov je z nasledujúceho rána z kuchynského okna svojho bytu. V prvom prípade som vlastne praktizoval „pouličnú astronómiu“. Niektorí ľudia sa na mňa trochu čudne pozerali. Všetkým balkónovým astronómom ďakujem za prečítanie príspevku.
Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
PS: V budúcom pokračovaní uvidíte zábery kométy nad planetáriom, v ktorom pracujem.
Časť 20.
Kométa NEOWISE a jej show na rannej oblohe
Kométa C/2020 F3 (NEOWISE) sa predvádza na rannej oblohe. Bez viditeľnosti nočných svietiacich oblakov je ešte výraznejšia. Milovníci a pozorovatelia komét sú pri pohľade na ňu vo vytržení. Nie je sa čomu diviť. Pozorujú u nej výrazný chvost, silnú centrálnu kondenzáciu v hlave kométy. Proste kométa ako má byť. Dokonca sa dá pozorovať už aj na večernej oblohe a momentálne aj kvôli výraznému chvostu je z našich zemepisných šírok cirkumpolárna. Je tu skvelá príležitosť urobiť si peknú fotografiu kométy nad kupolou hvezdárne, významnou kultúrnou pamiatkou, zaujímavým stromom, svojím domom, či obľúbeným vrcholom kopca. Nie je na to potrebná drahá výkonná fotografická technika. Stačí aj malý kompaktný fotoaparát aký používam ja, alebo dokonca mobilný telefón s fotoaparátom. Je potrebné použiť statív a poponáhľať sa, lebo podľa predpokladov bude jasnosť kométy klesať.
Kométa bola fotografovaná aj z medzinárodnej orbitálnej stanice ISS. Pozri skvelé video na:
Či už odfotografovanie kométy NEOWISE alebo pohľad na ňu voľným okom alebo akýmkoľvek aj malým ďalekohľadom je skvelým zážitkom a môže mať v každom prípade aj pozorovateľský význam. Kométy sú vesmírnymi objektmi, ktoré sa môžu zachovať prekvapivo a niekedy aj veľmi neočakávane. Pozrite si možno jedu z najjasnejších komét v svojom živote a o svoje zážitky sa podeľte s ostatnými. Na obrázkoch sú ranné 2 zábery z 10.7. a jeden z 11.7. z kuchynského okna môjho bytu nad Ťahanovským lesom. Na širšom zábere vidíme aj Venušu, ktorá práve teraz 10.7. dosiahla najväčšiu jasnosť v úlohe zorničky. Všetkým balkónovým astronómom ďakujem za prečítanie príspevku, pozretie záberov.
Zdraví vás hvezdár Peter z planetária.
PS: Nezabudnite sa pozrieť niektorý z preletov ISS. V týchto sú prelety od nás viditeľné v neskorých večerných hodinách aj v skorých ranných hodinách.
Informácie nájdete na:
Časť 19.
Konečne podarená kométa alebo čerešnička na torte
Kto by sa nepotešil, keď dostane k narodeninám alebo pri inej príležitosti tortu. Balkónoví astronómovia si ju môžu užívať v priamom prenose. Navyše táto „torta“ poteší hlavne ich zrak. Určite od nej nepriberú. O akej torte je reč? O torte na oblohe, ktorú som si vychutnával dnes ráno (8.7.2020) približne od 3. do 5.hodiny. Tortou boli úžasné NLC (nočné svietiace oblaky) nad východným obzorom a nechýbala ani dôležitá čerešnička na nej. Tou bola kométa, kúpajúca sa v svietiacich oblakoch. Takto som NLC videl prvýkrát v živote, takže mi vôbec nevadilo, že sa v nich jasná vlasatica tak trochu strácala.
Kométa, ktorú môžeme teraz počas júla obdivovať spočiatku hlavne na rannej oblohe, neskôr aj na večernej oblohe nesie označenie C/2020 F3 (NEOWISE). Objavil ju koncom marca vesmírny ďalekohľad rovnakého mena (v zátvorke). 3.júla sa prešmykla v blízkostí Slnka perihéliom svojej dráhy a na rozdiel od predchádzajúcich adeptiek jej to pomohlo. Teda čo sa týka vzhľadu pre oko pozorovateľov. Už v koronografe SOHO bolo vidieť, že kométa nádejne zjasnela, vďaka čomu ju môžeme teraz obdivovať dokonca aj voľným okom. Nedá sa povedať, že vám priam udrie do očí. Predsa len je potrebne trochu trpezlivosti, aby ste ju na oblohe pohľadali napríklad pomocou triédra alebo iného ďalekohľadu s väčším zorným poľom. Podrobnejšie informácia o kométe nejdete na:
ďalej na wikipedii aj o predchádzajúcich najjasnejších kométach:
- https://en.wikipedia.org/wiki/C/2020_F3_(NEOWISE)
- https://en.wikipedia.org/wiki/C/2011_W3_(Lovejoy)
- https://en.wikipedia.org/wiki/C/2006_P1_(McNaught)
Podrobné informácie aj na NASA:
A teraz sa vráťme k tej torte. Pri rannom pozorovaní som aj celkom vyhladol a zjedol som chlieb vo vajíčku, ktorý bol plánovaný na raňajky. Manželka sa veľmi nepotešila, ale NLC tiež videla trochu rozospatými očami, keď som ju zobudil.
Všetkým balkónovým astronómom a tým čo si prečítali príspevok a pozreli zábery ďakuje a srdečne zdraví hvezdár Peter z planetária.
PS: Nezabudnite sa pozrieť na planéty. V priebehu júla ich uvidíme všetky vrátane Merkúru.
Všetky fotky nájdete aj na faceboku CVČ: https://www.facebook.com/Centrum-voľného-času-Košice-393243214080896?view_public_for=393243214080896
Časť 18.
Planéty, búrky a nočné svietiace oblaky
S Venušou v úlohe Večernice sme sa pekne rozlúčili. Po konjunkcii so Slnkom sa už postupne vyšla aj zo zorného poľa koronografu sondy SOHO, ako to vidíme na obrázku č.1. Veľmi pekný záber Venuše získaný 2.6. počas uhlového priblíženia k Slnku bol zverejnený 8.6. na Astronomickom snímku dňa. Nájdete ho na odkaze:
https://www.astro.cz/apod/ap200608.html
Vidíme na ňom, čo robí s kosáčikom planéty jej atmosféra. Vlastne to už ani kosáčik nie je. Venušu už môžeme skúsiť vyhľadať na rannej oblohe ako Zorničku. Na večernej oblohe sa mi v úvode júna podarilo odfotografovať Merkúr. Na obrázku č.2 je už nízko nad obzorom. Na 3. obrázku je Merkúr v detaile nad vrstvou oblakov. Nadránom 10.6. bolo v Košiciach trochu lepšie počasie a tak som sa vybral o pár ulíc nižšie, aby som mohol vyfotografovať planéty s Mesiacom nad mestom. Podarilo sa, ako to vidíte na obrázku 4. Napravo od Mesiaca je postupne Saturn a Jupiter. Práve tieto planéty budú najväčšími „trhákmi“ na letnej a jesennej oblohe. Neskôr sa k ním pridá aj Mars. V pozornosti pozorovateľov a milovníkov oblohy sú teraz nočné svietiace oblaky (NLC). Veľmi pekný článok o tomto fenoméne je v časopise Kozmos (číslo 3/2020). Na internete skúste na odkaze:
Mne sa ich v tomto roku ešte vidieť nepodarilo. Zato bleskov sme na oblohe v posledných dňoch a nociach videli veľa. Niektoré pekné „kúsky“ sú na obrázku č.5. Boli urobené počas búrky v noci z 12. na 13.6. 2020. PS: Ak máte doma ďalekohľad a chuť obetovať čo to z nočného spánku, skúste sa pozrieť na planéty Jupiter a Saturn, ale aj úžasné objekty v súhvezdiach jarnej a letnej oblohy. Možno zbadáte aj NLC a nejaký ten meteor.
Zdraví vás a jasnú oblohu praje hvezdár Peter z planetária. Počas prázdnin sa už na vás teším aj v planetáriu CVČ.
Časť 17.
Venuša si dala rande so Slnkom
Orbitálna stanica ISS už obieha s „Drakom“, na obežnú dráhu pribudne ďalšie várka Starlinkov a Venuša si 3.júna o 17:30 h. LSEČ dala rande so Slnkom. Nastala konjunkcia najjasnejšej planéty s najjasnejšou hviezdou na oblohe (dennej). Zaujímavé je, že Venuša počas dolnej konjunkcie je k nám natočená vždy rovnakou časťou svojho povrchu. Bližšie sa o tom môžete dozvedieť z APOD-du z 3.6.2020 na stránke:
https://www.astro.cz/apod/ap200603.html
Na večernej oblohe zostal osamotený Merkúr už bez svojej oveľa jasnejšej kolegyne. Na obrázku č.1 môžeme vidieť prechod Venuše zorným poľom koronografu sondy SOHO. Zábery sú stiahnuté zo stránky vesmírneho solárneho observatória a sú s 24 hodinovým odstupom od 29.5. do 3.6.2020. Aj keď sa Venuša po najväčšom uhlovom priblížení k Slnku stratila za clonou koronografu, už v ďalších dňoch vykukne a uvidíme ju na západ od Slnka. Venuša sa na chvíľu teda predsa len skryla. Neznamená to, že sa dostala pred slnečný disk. To sa stáva len vzácne.
Prvýkrát videl Venušu prechádzať pred Slnkom mladý astronóm Jeremiach Horrocks 4.12.1639. O 121 a pol roka 6.6.1761 a 8 rokov po tom 3.6.1769 si vzácny astronomický úkaz odpozorovalo už veľa astronómov, medzi nimi aj Maximilián Hell, o ktorom sme už písali v balkónovej astronómii pri jeho májovom výročí. Ďalšia pre zmenu opäť decembrová dvojica prechodov 9.12.1874 a 6.12.1882 priniesla oveľa presnejšie pozorovania už aj vďaka využitiu fotografie.
Súčasníci mali možnosť pozorovať dvojicu prechodov 8.6.2004 a 3.6.2012. Prvý z dvojice prechodov bol v celom priebehu dobre viditeľný aj z nášho územia. Mal som ho možnosť pozorovať aj ja v hvezdárni CVČ Košice na Popradskej 86, kde som pracovníkom. Spolu s členmi Klubu astronómov Pallas sme uskutočnili merania a umožnili úkaz priblížiť aj širokej verejnosti a školám v rámci projektu Venus Tranzit 2004 (VT2004). No obrázku č. 2 je výsledok môjho pozorovania. Niekoľko fotografii z pozorovania úkazu vidíte na obrázkoch č. 3 a 4. Zdrojom je archív HAP CVČ.
Ďalšia dvojica prechodov bude k dispozícii až pre našich potomkov 11.12.2117 a 8.12.2125. Výstupom pozorovaní spomínaného úkazu bolo určenie dĺžky Astronomickej jednotky (AU), ktorú astronómovia používali už veľmi dávno, ale nepoznali jej presnú hodnotu. Prechod Venuše pred Slnkom je v podstate akýmsi maličkým čiastočným zatmením Slnka, pri ktorom jas Slnka trochu poklesne, čo sa dá aj zmerať. Úplne na rovnakom princípe sa v súčasnosti používa veľmi úspešná tranzitná metóda na objavovanie vzdialených extrasolárnych planét.
PS: Nezabudnite sa občas pozrieť z okna či balkónu na večernú oblohu. Možno zbadáte Merkúr, novú už 7.várku družíc Starlink a nočné svietiace oblaky.
Zdraví vás a jasnú oblohu praje hvezdár Peter z planetária …
Časť 16.
Nepodarené májové kométy a ISS v očakávaní
Štart vesmírneho Draka s posádkou (Crew Dragon) bol v stredu kvôli počasiu zrušený. Ďalšie štartovacie okná sú v sobotu 30.5. alebo v nedeľu 31.5. Dúfajme, že sa všetko vydarí a ISS sa dočká nových astronautov. Prelety ISS po 1.júni od nás už neuvidíme. Do júla bude dlhšia prestávka. Za jasného počasia podľa stránky
bude pozorovateľná z Košíc ISS 30.5. medzi 21:37 až 21:44 h., 31.5. medzi 22:27 až 22:30 h. a 1.6. medzi 12:39 až 21:44 h. LSEČ. Dúfajme, že uvidíme aj prelet „draka“. Na 1.obrázku časť večerného preletu ISS z 29.5. Jasným objektom je preexponovaný Mesiac, ktorého vzhľad lepšie vidíme na detaile. Označené sú ISS a najjasnejšie hviezdy z Leva a Panny. Čas expozície je 10 sekúnd. 2.obrázok ukazuje aj ďalšie zábery z preletu na pomyselných filmových políčkach. Pred preletom ISS som za sťažených podmienok (oblačnosť) striehol z balkóna na Venušu a Merkúr. Podaril sa len Merkúr. Na 3.obrázku je Merkúr označený, na 4. v detaile pri dlhšej expozícii. Večer 30.mája nezabudnite na prenos štartu Falconu 9 s loďou Crew Dragon vysielať od 20:50 hodine na RTVS na Dvojke v programe: „Experiment špeciál: naživo do vesmíru“ (alebo v nedeľu 31.5., ak to v sobotu nevyjde).
V dnešnej časti BA sa chcem povenovať aj kométam, ktoré sklamali, hlavne čo sa týka jasnosti. Ak by totiž vyšli optimistické predpovede, mohli by sme na ranných záberoch z 18.5. a 21.5. (obrázok č.5) vidieť dvojicu jasných komét. Prvej z nich C/2019 Y4 (Atlas) sa rozpadlo jadro už v apríli. Jej jasnosť značne poklesla. Druhá, ktorú obrázky astronomického software ukazovali v čase získania mojich záberov ako jasnú vlastaticu C/2020 F8 (SWAN), to tak isto nevyšlo. Istou nádejou sú ešte 2 kométy, ktoré by mali byť jasné v júli. Nuž uvidíme, či nás kométy C/2020 F3 (NEOWISE) a C/2019 U6 (Lemmon) predsa len nepotešia viac. Stálicou v svete komét na súčasnej oblohe je kométa C/2017 T2 (PANSTARRS). Práve teraz prechádza obrazcom Veľký voz. Potrebujeme na ňu ďalekohľad a tmavú oblohu. Bližšie informácie o kométach si skúste pozrieť na odkaze:
https://hvezdaren-mi.sk/tri-jarne-komety/
Ak vás zaujíma kozmonautika, vypočujte si na:
májovú reláciu „Pokec s kozmonautixem“, čoskoro vyjdú aj májové Vesmírne výzvy. Doporučujem hlavne svojím krúžkarom starší ale skvelý seriál „Okná vesmíru dokorán“. Dávajú ho na RTVS v stredu neskoro večer a v repríze v štvrtok popoludní na kanáli Trojka.
Zdraví vás a jasnú oblohu praje hvezdár Peter z planetária …
Časť 15.
Rozlúčka s Večernicou vo veľkom štýle
Končí sa obdobie, keď večerné nebo nad západným obzorom spestrovala planéta Venuša. Práve teraz, koncom mesiaca lásky sa planéta nazvaná podľa bohyne lásky a krásy lúči v úlohe Večernice, aby sa vzápätí ujala úlohy jasnej rannej Zorničky. Ešte na istý čas v júni ju na večernej oblohe zastúpi slabnúci Merkúr.
Na 1.obrázku záberu z 21.5. je Venuša hore a Merkúr nižšie. Na dvoch nasledujúcich záberoch z nedele 24.5. si toto poradie planéty vymenili. Oblačné počasie mi nedovolilo odfotografovať planéty spolu s Mesiacom. Na 2.obrázku vidíme Mesiac s Venušou, na 3. robí Mesiacu v pravom hornom rohu spoločnosť menej nápadný Merkúr. Pre tých, ktorým bude začiatkom júna najjasnejšia planéta chýbať pripomínam, že ju bude možné vidieť na záberoch koronografu sondy SOHO.
https://sohowww.nascom.nasa.gov/data/realtime-images.html
Do dnešného pokračovania Balkónovej astronómie som rád zahrnul záber časti preletu Medzinárodnej orbitálnej stanice (ISS) medzi hviezdami Pollux a Castor z Blížencov. Do konca mája sú od nás pozorovateľné jej večerné prelety. Na 27.mája o 22. hodine a 33. minúte LSEČ je naplánovaný štart rakety Falcon 9 z kozmodrómu na Floride. Raketa vynesie do vesmíru vesmírnu loď Crew Dragon s dvoma astronautmi. Ich cieľom je ISS. Ak sa všetko podarí čo sa týka okrem iného aj počasia, dočkáme sa tejto historickej vesmírnej misie.
Prečítajte si o tom zaujímavý článok na: https://www.kosmonautix.cz/2020/05/sledujeme-pripravy-na-prvni-pilotovany-crew-dragon/
Sledujte priamy prenos zo štartu na YouTube kanáli Kozmonautix:
https://www.youtube.com/channel/UC0CHGruew4c4sQtxVi5qntQ
Na internetovej stránke www.heavens-above.com nájdete informácie o preletoch ISS nad naším územím. Večerné budú do konca mája, v júni nebudú viditeľné vôbec. Až od začiatku júla uvidíme ranné prelety.
PS: Večer 27.mája bude prenos štartu Falkonu 9 s loďou Crew Dragon vysielať od 22:00 hodine aj RTVS na Dvojke v programe: „Experiment špeciál: naživo do vesmíru“.
Zdraví vás a jasnú oblohu praje hvezdár Peter z planetária …
Časť 14.
Na západe nič nové?
Opak je pravdou. Na večernej súmračnej oblohe sa začal v plnej kráse objavovať Merkúr. Práve teraz koncom mája a v prvej polovici júna ho môžeme dobre pozorovať dokonca aj voľným okom. Údajne sám veľký Koperník vyslovil ľútosť nad tým, že Merkúr nikdy na vlastné oči nevidel. Pozornému oku práve teraz rýchla a nenápadná planéta pri dobrom večernom počasí nemá šancu uniknúť. Na 1.obrázku je Venuša a Merkúr odfotografovaný z môjho balkóna 18.mája večer. Na 2.obrázku je to isté s označenými planétami. Na 3.obrázku z 20.mája už bol Merkúr k Venuši uhlovo bližšie. 22.mája nastane ich konjunkcia a o dva dni večer bude Merkúr večer už vyššie nad obzorom ako Venuša. V ich blízkosti sa zaskvie tenký kosák Mesiaca. Podobným kosáčikom bude aj Venuša pri pohľade cez ďalekohľad. Ak v nedeľu 24.5. bude zamračené, nemusíme zúfať. Určite bude stáť za to pozrieť si večernú situáciu jasnej trojice objektov v pondelok, prípadne aj neskôr. Zatiaľ čo sa s Venušou na večernej oblohe pomaly lúčime, Merkúr tam zotrvá zhruba do polovice júna. Na Venušu sa môžeme v júni tešiť na rannej oblohe, keď prevezme úlohu Zorničky. Okolo 3.júna, keď bude v dolnej konjunkcii so Slnkom ju bude možné vidieť na záberoch koronografu sondy SOHO.
https://sohowww.nascom.nasa.gov/data/realtime-images.html
Ako vidíme na poslednom 4.zábere tejto časti Balkónovej astronómie, situácia nad západným obzorom po zotmení sa oproti minulým dvom mesiacom začne zmenila. Vpravo v strede je vidieť dvojicu Pollux a Castor z Blížencov. Naľavo hore je majestátne súhvezdie Leva. Medzi nimi sa skrýva nenápadný Rak. Jasnejšia hviezda vľavo dolu je Alfard, najjasnejšia hviezda súhvezdia Hydra. Dovidenia zimná obloha, vitaj jarná obloha! PS: Ak uvidíte niečo jasné letieť počas prvej polovice noci pomaly letieť oblohou, je to ISS. O novinkách z kozmonautiky sa môžete veľa dozvedieť z mojej obľúbenej stránky:
Zdraví vás a jasnú oblohu praje hvezdár Peter z planetária …
Časť 13.
Pred 300 rokmi sa narodil Maximilián Hell
Možno vás napadlo, čo môže mať spoločné výročie narodenia nejakého astronóma s balkónovou astronómiou. Pokúsim sa vás presvedčiť, že veľa. A navyše aj aktuálneho. Naznačené to bolo už v predošlej časti.
Maximilián Hell sa narodil 15.mája 1720 vo Windschachte (dnešné Štiavnické Bane pri Banskej Štiavnici). Bol jezuitom, bol učiteľom na gymnáziu v Banskej Bystrici, neskôr v Kluži. Ako 35-ročný sa stal riaditeľom viedenskej univerzitnej hvezdárne, ktorá sa stala pod jeho vedením centrom prírodovedného bádania v celej monarchii. Najväčšou udalosťou v jeho živote bolo druhé pozorovanie prechodu Venuše pred Slnkom no ostrove Vardő v Laponsku. Zatiaľ čo iní astronómovia organizovali výpravy za účelom pozorovania tohto zriedkavého úkazu cez polovicu zemegule a riskovali tým zdravie a životy nielen svoje ale aj ostatných účastníkov výprav, Hell zvolil iný prístup. Aj ten bol náročný, ako sa môžeme dozvedieť z historických zdrojov. Múdro využil možnosť pozorovať úkaz počas polárneho dňa, keďže inde v Európe nastal počas noci. Mimochodom podobnú výpravu pred 8 rokmi uskutočnila výprava astronómov zo Slovenskej astronomickej spoločnosti. Podobne ako Hellovi pred štvrť tisícročím aj im sa podarilo úkaz pozorovať okolo polnoci zo severu Nórska v júni 2012. Hellovo pozorovanie prechodu Venuše pred slnečným diskom bolo mimoriadne úspešné. Na jeho základe bola veľmi presne zmeraná paralaxa Slnka, čo prispelo k spresneniu „astronomického metra Slnečnej sústavy“, ktorým je Astronomická jednotka – priemerná vzdialenosť Zeme od Slnka. Ale o tom až v prvom júnovom pokračovaní Balkónovej astronómie.
Po Hellovi je pomenovaný kráter na Mesiaci (na jeho privrátenej strane, severne od výrazného krátera Tycho), ktorý môžete vidieť už aj menším ďalekohľadom. Druhou nebeskou pamiatkou na Hella je asteroid (3727)Maxhell obiehajúci okolo Slnka v hlavnom páse asteroidov a je po ňom pomenované aj jedna z najvýznamnejších astronomických inštitúcií na Slovensku – Krajská hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom.
Z internetovej stránky KHaP (www.planetarium.sk/) som čerpal informácie k napísaniu tejto časti BA.
Na prvom zverejnenom obrázku je spôsob pozorovania Slnka metódou projekcie počas prechodu Venuše z roku 1639 v anglickom Manchestri (zdroj: Wikipédia). Všimnite si, že Crabtree má pre istotu pripravený v zatemnenej miestnosti aj druhý ďalekohľad. Inou metódou pozorovania Slnka je pozorovanie priamo cez ďalekohľad, ktorý je vybavený bezpečným filtrom. Na druhom obrázku vidíte takouto metódou pozorovať Venušu pred Slnkom v roku 2004 malých astronómov z CVČ. K pozorovaniu Slnka a projektu Venus Tranzit 2004 sa vrátime začiatkom júna.
Zdraví vás a jasnú oblohu praje hvezdár Peter z planetária …
Časť 12.
Rozčertená Venuša sa predvádza v súhvezdí Býka 27.4.2020
Venuša, planéta predstavujúca rímsku bohyňu lásky a krásy, sa v mesiaci lásky poriadne rozčertila. Nielenže vystrkuje rožky (má tvar kosáčika), ale dovoľuje si surfovať po rohoch a hlave Býka a začína vo veľkom randiť.
Už starovekí astronómovia vedeli, že planéty sa v súhvezdiach zverokruhu pohybujú smerom na východ. Niekedy však zmenia smer pohybu na západ (spätný chod) a po nejakom čase (ako by si to rozmysleli) idú opäť na východ. Pritom svojím pohybom v súhvezdí urobia elegantnú slučku, alebo vykreslia tvar písmena Z, inokedy akési S. Tento zvláštny pohyb planét vzniká skladaním pohybu pozorovanej planéty a našej Zeme.
V júni a júli tohto roka urobí veľmi peknú slučku v Blížencoch Merkúr. Impozantné Z-tko od začiatku augusta do konca roka v Rybách nakreslí Mars. Venuša sa prezentuje od začiatku apríla do konca júla v Býkovi pekným S-kom.
Na fotografii získanej z balkónu 5.mája večer vidíme Venušu blízko pri hviezde Elnath , ktorá predstavuje koniec severného rohu Býka. Pri tejto hviezde sa Venuša v polovici mája zastaví a naberie „spätný chod“ po rohu Býka. Ako môžeme vidieť na priloženej mapke (modré bodky znázorňujú pohyb Venuše), dostane sa do hlavy Býka a po jeho južnom rohu sa opäť vyberie na východ. Počas tohto jej pohybu si dá rande s Merkúrom 22.mája (prípad 2 na 3.obrázku), o dva dni neskôr 24.5. sa k dvojici vnútorných planét pridruží Mesiac (tiež rohatý). Vznikne fotogenické stretnutie na večernej oblohe, ktoré určite nenechá ľahostajných astrofotografov.
Po tomto rande bude nasledovať blízke stretnutie Venuše so Slnkom 3.júna. To však uvidíme iba ak v koronografe sondy SOHO. Pri podobnej a tiež júnovej dolnej konjunkcii 8.6.2004 sme mali možnosť pozorovať prechod Venuše pred Slnkom. K tejto udalosti sa vrátime aj v balkónovej astronómii. A to aj z dôvodu, že 15.mája si pripomíname 300 rokov od narodenia Maximiliána Hella, ktorý úspešne pozoroval tranzit Venuše pred Slnkom v roku 1769. V júni sa Venuša presunie na rannú oblohu, stane sa Zorničkou. Zaujímavé rande s Mesiacom (dokonca kontaktné) ju čaká 19.júna v dopoludňajších hodinách. Ale o tom až niekedy nabudúce.
Zdraví vás a jasnú oblohu praje hvezdár Peter z planetária …
Časť 11.
Venuša v najväčšom lesku 27. 4. 2020
Venuša dosahuje 27.apríla 2020 najväčšiu jasnosť počas kraľovania na večernej oblohe. Podobný úkaz nastane v tomto aj 10.7., keď bude Venuša Zorničkou. Zaujímavé je že Venuša nie je najjasnejšia, keď je uhlovo najviac vzdialená od Slnka. V tejto situácii bola planéta 24.marca (NVE-najväčšia východná elongácia) ako Večernica a bude 13.augusta (NZE-najväčšia západná elongácia) ako Zornička. V týchto prípadoch je Venuša na oblohe najdlhšie pozorovateľná, ale neznamená to, že je aj najjasnejšia. Dôvod je jednoduchý. Je ním dosť veľká vzdialenosť planéty od nás. Pre vnútorné planéty (Merkúr a Venuša) platí, že nie sú najjasnejšie ani vtedy keď sú k nám najbližšie. Na rozdiel od vonkajších (Mars, Jupiter, …). Vnútorná planéta je k nám najbližšie počas svojej dolnej konjunkcii so Slnko. Pre Venušu takýto prípad v tomto roku nastane 3.júna. Bude na oblohe od nás rovnakým smerom ako Slnko, k nám natočená svojou nočnou pologuľou. Okolo 3.júna ju vlastne ani nebudeme môcť pozorovať. Bola by viditeľná len vtedy, ak by prechádzala popred slnečný disk. To je však dosť vzácne. Od nás bol takýto úkaz veľmi dobre pozorovateľný 8.júna 2004. O tejto udalosti si zaspomíname v máji a júni aj v Balkónovej astronómii.
Ako je to teda s jasnosťou Venuše? Vysvetlime si to pre prípad, keď je Venuša Večernicou. Počas jej večernej viditeľnosti sa k nám planéta stále približuje, zároveň sa však zmenšuje jej fáza. Jasnosť planéte dodáva osvetlená časť jej povrchu (fáza), ale aj vzdialenosť od nás (uhlový rozmer planéty). Ináč povedané keď je uhlový rozmer planéty už dosť veľký, a zároveň kosáčik planéty ešte nie je veľmi tenký, nastáva maximálna jasnosť planéty. Je to teda akýsi kompromis medzi dostatočným uhlovým rozmerom kosáčika planéty (ten narastá) a jeho hrúbkou (tá sa zmenšuje). A keď sa dostaví, máme Večernicu v najväčšej jasnosti. V tomto roku je to práve 27.apríla.
Ten istý princíp nastáva aj pri rannej viditeľnosti Venuše. Rozdiel je len v tom, že vtedy kosáčik planéty postupne hrubne a uhlový rozmer planéty sa zmenšuje. Každopádne práve teraz na konci apríla a v nasledujúcich štyroch mesiacoch sa oplatí na Venušu pozrieť častejšie (aj cez ďalekohľad). Začína sa najzaujímavejšie obdobie jej pozorovania a my sa k nej ešte vrátime aj v rámci Balkónovej astronómie. A teraz z iného súdka. V piatok 24.4. sme si pripomenuli 30.narodeniny Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Pozrite sa na najnovšie Albedo (Košický astronomický informátor) na odkaze: https://www.cvckosice.sk/pre-skoly-a-verejnost/planetarium/albedo-archiv/
Ak máte radi dokumentárne filmy z astronómie, pozrite si odkaz iniciatívy OZ Slovenské planetária: https://planetaria.sk/500-minut-astronomickych-zazitkov/
Na zverejnený balkónových obrázkoch z 26.4.2020 je „rohatá“ Venuša s „rohatým“ Mesiacom v „rohatom“ súhvezdí Býk.
Zdraví vás a jasnú oblohu praje hvezdár Peter z planetária …
Časť 10.
Lyridy s maximom 21./22. 4. 2020
Pre tých, čo majú radi padajúce hviezdy, nastávajú v druhej polovici apríla priaznivé noci. Je aktívny známy meteoricky roj Lyridy. Názov dostavajú meteorické roje podľa súhvezdia, v ktorom sa nachádza ich radiant. Je to miesto, malá časť oblohy (nie bod), z ktorého smerujú dráhy meteorov. Lyridy majú radiant počas maxima v súhvezdí Lýra. Je to jedno z najkrajších súhvezdí a výnimočné je tým, že ako jediné predstavuje hudobný nástroj. Preto podľa mňa je vhodné pri pozorovaní Lyrid počúvať hudbu. Pravdaže tak, aby sme nerušili spiacich susedov, keď to praktizujeme v noci pri balkónovej astronómii. Navyše v tomto súhvezdí sa nachádza slovenská exoplanéta Kráľomoc a jej materská hviezda Chasoň. Bližšie informácie o tom nájdete v Košickom astronomickom informátore Albedo na odkaze:
https://www.cvckosice.sk/pre-skoly-a-verejnost/planetarium/albedo-archiv/
Na dvoch obrázkoch som sa dvoma upravenými zábermi vrátil k aprílovému supersplnu. Dosť veľký spln nás čaká aj v máji (podľa Indiánov Mliečny mesiac). Tak naň nezabudnime.
Ďalšie dva obrázky vznikli zo záberov počas noci 20./21..2020. Bola výnimočná veľmi dobrými pozorovacími podmienkami. Mesiac krátko pred novom vôbec nerušil, vzduch bol ukážkovo priezračný. Snáď vadil len dosť silný vietor a zima. Aspoň v Košiciach na sídlisku Ťahanovce. Už sa teším na ďalšiu noc, ktorá by mala byť podobná.
Na zábere z večera je tradičný pohľad na západ. Venuša sa už natrvalo usadila v Býkovi, kde zotrvá až do začiatku augusta. Ale o tom až niekedy nabudúce. Na dvojitom obrázku vidíme oblasť časti letnej oblohy. Na pravej časti s vyznačeným letným trojuholníkom (vľavo dolu Altair z Orla, najviac vľavo Deneb z Labute a najvyššie Vega z Lýry). „Hudobné“ súhvezdie je tu vyznačené spojnicami, radiant Lyrid je napravo od vyznačeného tvaru. Pri fotografovaní záberov letnej oblohy upútali okolo 3.hodiny LSEČ aj prelety družíc Starlink. V jednom prípade som ich nad východným obzorom videl pri pohľade z okna súčasne aj päť.
Zdraví vás a jasnú oblohu praje hvezdár Peter z planetária …
Časť 9.
Najväčší Mesiac v roku 7./8. 4. 2020
Počas noci 7./8.4.2020 som tak trochu porušil pravidlo a fotografoval Mesiac po východe nad východným obzorom z okna detskej izby. Dcéra už u nás nebýva. Ráno som sa už venoval tradičnej balkónovej astronómii. Musím sa však priznať, že to bolo z okna obývačky, odkiaľ je dobrý výhľad na západ.
Videl som pekné fotografie supersplnu na internete. Keď sa pozriete na moju fotografiu z večera, je na nej vzdialený Furčiansky les. Na večernej panelák. Superspln na nich až tak nevynikol. Ale mne to až tak nevadí. Spln Mesiaca bol aj prvým jarným splnom, severoamerickí Indiáni aprílový spln označujú ako „ružový Mesiac“.
Výzva nielen pre detí: skúste do fotografie mesačného splnu nakresliť veľkonočného zajačika, ktorého si tam zobrazeného z mesačných morí niektorí ľudia vedia predstaviť. Spokojne môžete použiť aj moje fotografie.
Prajem vám veľa úspechov pri tejto veľkonočnej aktivite. Nielen oblievačkou je človek živý. Prajem vám peknú Veľkú noc.
PS: Ak vám bude chýbať pekná astronomická rozprávka, skúste túto:
Pre väčších a záujemcov o novinky v kozmonautike doporučujem:
Zdraví vás hvezdár Peter z planetária …
Časť 8.
Stopa po jasnom meteore 6.4.2015
V úvode sa chcem veľmi pekne poďakovať všetkým čitateľom Balkónovej astronómie. Hlavne tým, ktorí označujú, že sa im príspevky páčia, zdieľajú a komentujú. ĎAKUJEM.
Bližšie info nájdete aj na našom facebooku tu!!!
Dnešný diel bude spomienkový. Presne pred piatimi rokmi 6.4.2015 počas Veľkonočného pondelka som si všimol samozrejme z balkónu zvláštny obláčik nad juhozápadom, ktorý nepripomínal ani stopu po lietadle. Nafotil som. Neskôr som sa dozvedel, že to bola stopa po jasnom meteore (bolide), ktorý som zmeškal možno o pár minút. Stopu som stihol.
O úkaze vyšiel pekný článok na stránkach Českej astronomickej spoločnosti. Tu je link:
https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/jasny-bolid-za-soumraku-6-dubna-2015.html
V článku sú odkazy na zaznamenané videá zo Slovenska aj z Maďarska
Na mojich fotografiách je stopa po bolide. Na jednej z nich skúste pohľadať aj Venušu, ktorá aj vtedy bola Večernicou. Ako vidieť, aj balkónová astronómia môže priniesť zaujímavý výstup. Nezabudnite sa pozrieť počas noci 7./8.4. na ružový veľkonočný superspln a keďže je dobrá prognóza počasia aj na večernú Venušu a ranné planéty Jupiter, Saturn a Mars.
Zdraví vás hvezdár Peter z planetária …
Časť 7.
Venuša prešla zlatou bránou ekliptiky 4.4.2020
Znamená to, že planéta pohybujúca sa v súhvezdiach vďaka vlastnému pohybu a pohybu našej Zeme, prekročila spojnicu hviezdy Aldebaran a Plejád. To sa práve stalo Venuši. Na záberoch si všimnite, že je odfotografovaná v blízkosti hviezd z Plejád, ktorí sú rodičmi Siedmich sestier (Atlas a Pleione). V ďalších dňoch sa bude nachádzať od Plejád stále ďalej a ďalej.
Pri pozorovaní ďalekohľadom postupne nadobúdne podobu stále tenšieho ale zároveň väčšieho kosáčika. Práve teraz prichádza obdobie, keď bude najjasnejšia a najkrajšia. Nie je sa čomu diviť. Veď je to bohyňa krásy a lásky. Stojí za to sa na ňu občas pozrieť. Je naozaj očarujúca.
Zdraví vás hvezdár Peter z planetária …
Časť 6.
Venuša v Plejádach pri hviezde Merope 3.4.2020
Nastal ten pravý večer, keď sa Venuša dostala do najbližšie k Plejádam. Jedná z verzií príbehu starých Grékov o Siedmich sestrách sa nachádza v astronomickej encyklopédii Rekordy Vesmír Hviezdy – Galaxie od Čemana a Piticha, ktorú som našiel v domácej knižnici.
V hviezdokope Plejády je pomenovaných deväť hviezd. Dve z nich Atlas a Pleione predstavujú rodičovský pár. Sedem sestier Alcyone, Merope, Asterope, Maia, Taygeta, Celaeno a Elektra (Plejády) sú ich dcérami, ktoré si vzali život zo smútku nad osudom ich otca Atlanta, ktorý sa premenil na kamenný vrch pri pohľade na Medúzu, zabitú Perzeom. Traduje sa aj pomenovanie od gréckeho slova plein, t.j. plávať. Koniec viditeľnosti hviezdokopy na večernej oblohe v polovici mája označoval priaznivý čas na plavbu po Stredozemnom mori. A naopak, keď koncom októbra prešla z dennej na nočnú oblohu, plavba sa stala kvôli búrkam nebezpečnou.
Na záberoch vidíme Venušu v Plejádach. Najbližšia jasná hviezda pri jasnej planéte je Merope. Pozorovacie podmienky boli horšie ako v predošlé noci. Dúfam, že zajtra 4.apríla večer, keď Venuša Plejády opustí, to bude lepšie.
Zdraví vás hvezdár Peter z planetária ...
Časť 5.
Venuša na návšteve Sedem sestier 2.4.2020
Vážení nielen balkónoví astronómovia. Vonku je jasno aj keď noci sú chladné. Oplatí sa ísť na balkón, hlavne večer pozrieť sa nad západný obzor. Uvidíte, ako najjasnejšia z planét porušila karanténu a navštívila Sedem sestier. Tak niekto zvykne nazývať jednu z najkrajších otvorených hviezdokôp.
Nachádza sa v súhvezdí Býka, väčšina ľudí ju pozná pod názvom Plejády, Japonci ju volajú Subaru. U nás sa jej ušlo milé pomenovanie Kuriatka. Oddávna bola uctievaná. Nájdeme ju zobrazenú napríklad aj na 3600 rokov starom disku z Nebry.
V skutočnosti sa jedná o vesmírny objekt, skupinu mladých hviezd, ktorá je od nás vzdialená 380 svetelných rokov. Už v malých ďalekohľadoch v nej narátame niekoľko desiatok hviezd. Voľným okom len asi 6 (bystrý pozorovateľ pri dobrých podmienkach aj viac). Usporiadanie hviezd pripomína malinký vozíček. Niektorí si ho mýlia s Malým vozom. Venuša sa k hviezdokope uhlovo najviac priblíži 3.apríla. Úkaz bude pekný pri pohľade voľným okom, alebo ďalekohľadom s väčším zorným poľom, napríklad triédrom.
Na zábere je celkový tradičný záber z môjho balkónu, na ďalších dvoch zväčšený detailný pohľad na Venušu pred vstupom do Plejád. Po najväčšom priblížení 3.apríla bude Venuša na nasledujúci večer hviezdokopu opúšťať. Určite sa na krásny astronomický úkaz pozrite, lebo nabudúce sa vyskytne až o 8 rokov.
Zdraví vás hvezdár Peter z planetária …
Časť 4.
Čo je k nám bližšie? 28.3.2020
Ahojte, balkónoví astronómovia. Ďakujem tým, ktorí zareagovali na moje balkónové aktivity a niektorí zverejnili svoje zábery.
Na mojom zábere z 28.marca sú okrem paneláku, na ktorý mám výhľad, hviezdy. Tie sú veľmi ďaleko. V peknom trojuholníku naľavo od stredu fotografie je otvorená hviezdokopa M45 – Plejády. Nachádza sa vo vzdialenosti 380 svetelných rokov (podľa Wikipédie). Bližšie k nám je objekt, ktorý je na pravom okraji trojuholníka. Asi ste sa už dovtípili, že ním je Venuša. A najjasnejším a k nám najbližším „rohom“ trojuholníka je náš starý známy Mesiac. Ešte niečo, zachytené na zábere, je bližšie ako Mesiac. Vidíme to ako čiarku napravo od trojuholníka. Je to časť preletu Medzinárodnej orbitálnej stanice, známej pod skratkou ISS.
Ak chcete prelety ISS vidieť na vlastné oči, stačí sa pozrieť na internetovú stránku:
Nájdete tam predpovede preletov ISS pre miesto pozorovateľa, ktoré si viete nastaviť sami. A tak isto množstvo ďalších zaujímavých informácii. ISS sa bude dať na oblohe vidieť večer do 6.apríla. Neskôr od 28.4. do 15.5. ju môžeme pozorovať na oblohe ráno. Od 15.5. do 1.6. to budú hlavne nočné a večerné prelety.
Zdraví vás hvezdár Peter z planetária …
Časť 3.
Popolavý svit Mesiaca 27.3.2020
Večer 27.3. som si opäť urobil večernú vychádzku na balkón a veru sa bolo na čo pozerať. Mesiac sa nachádzal pod jasnou Venušou. Naľavo od Venuše trochu vyššie Plejády v očakávaní jej návštevy. Skvejúci sa Orión určite nájdete sami. Všimnite si, že hviezda Betelgeuze už je v svojej obvyklej jasnosti. Takže výbuch supernovy sa nekoná …
Mesiac na druhom obrázku je vo fáze, v akej uvidíme Venušu ďalekohľadom niekedy v druhej polovici mája. Predsa sa kosáčik Venuše bude líšiť. Na Mesiaci vidíme svietiť aj „nočnú“ časť povrchu. Čo ju asi tak môže osvetľovať? Slnko to nie je. Úkaz, ktorému sa hovorí popolavý svit Mesiaca, správne vysvetlil ako prvý Leonardo da Vinci. Je to svetlo prichádzajúce z našej Zeme.
Zdraví vás hvezdár Peter z planetária …
Časť 2.
Marcový superspln 10.3.2020
V rámci cyklu Balkónová astronómia si pozrite foto Mesiaca počas marcoveho supersplnu. Spln v marci označovaný ako „červí“, môžeme považovať za „super“, lebo Mesiac bol 9.3. o 18.hodine a 47.minúte v splne a počas nasledujúceho rána 10.3. o 7.hodine a 30.minúte sa dostal do perigea. Ináč povedané do najbližšieho bodu svojej obežnej dráhy okolo Zeme. Vtedy bol od našej planéty vzdialený 357 098 kilometrov. Fotografia vznikla počas svitania 10.3.
Za superspln je v tomto roku považovaný aj februárový spln, ktorý máme za sebou a tak isto splny Mesiaca v apríli a máji. Ešte predtým si môžeme vychutnať kosáčik Mesiaca na večernej oblohe v blízkosti Venuše a jeho postupné dorastanie.
Zdraví vás hvezdár Peter z planetária …
Časť 1.
Ak sa rozhodnete praktizovať balkónovú astronómiu aj vy, nezabudnite sa na balkón dobre obliecť, aby ste neprechladli. Zdraví vás hvezdár Peter z planetária …
Kto nemá balkón, môže skúsiť okno. Ja mám dobrý výhľad z balkóna na juhozápad až severozápad. Večer týmto smerom môžeme vidieť jasnú Venušu (najjasnejší objekt vpravo) a súhvezdia zimnej oblohy. 24.marca sa Večernica dostala do najväčšej uhlovej vzdialenosti od Slnka. Jej pohyb na hviezdnom pozadí budeme môcť obdivovať na večernej oblohe takmer do konca mája. Ak použijeme ďalekohľad vidíme ju vo fáze, momentálne má vzhľad Mesiaca v prvej štvrti, neskôr získa podobu kosáčika. V ďalšom týždni 3.apríla bude prechádzať južným okrajom úchvatnej hviezdokopy Plejády z Býka (sympatická skupinka slabších hviezd naľavo hore od Venuše). Ale o tom až nabudúce…
Zdraví vás hvezdár Peter z planetária …
